19.10.2026 (SITA.sk) - Nepíšem ako politik z billboardu. Píšem ako jeden z vás, komu nie je jedno, čo tu bude, keď naše deti dorastú.

Vážení spoluobčania, milí Kysučania, Oravci, Liptáci, obyvatelia Turca, Žiliny a Horného Považia,

píšem vám ako človek, ktorý v tomto kraji vyrastal, žije a chce tu žiť aj o tridsať rokov. Nepíšem ako politik z billboardu. Píšem ako jeden z vás, komu nie je jedno, čo tu bude, keď naše deti dorastú.

Čo nerastie, umiera

Platí to pre jabloň v záhrade, pre firmu aj pre kraj. Podľa tohto pravidla žil Tomáš Baťa, obuvník, ktorý z malého Zlína urobil mesto, o ktorom hovoril celý svet. Ako starosta staval domy pre robotníkov, školy a cesty a vedel, že najlepšia investícia je investícia do ľudí. Hovoril: „Nevybudoval som podnik. Vybudoval som človeka a ten vybudoval podnik.“ Kraj sa nebuduje z betónu. Buduje sa z ľudí. To je moje presvedčenie a podľa neho chcem viesť župu.

Deväť rokov, ktoré sa nevrátia

Za posledných deväť rokov mal Žilinský kraj príležitosť, aká sa neopakuje. Peniaze boli lacné, úroky takmer nulové a z Európy k nám tieklo viac peňazí ako kedykoľvek v histórii.

Táto doba sa končí. Úroky sú späť, Plán obnovy sa tento rok uzatvára a z takmer 13 miliárd eur, ktoré má Slovensko z eurofondov na roky 2021 až 2027, sme do leta 2026 vyčerpali len asi pätinu. Väčšina času je preč, väčšina peňazí stále leží v Bruseli.

Podľa analýzy samotnej vlády pri dnešnom tempe zaostávame za Čechmi o rok a pol a za Maďarmi o dva a pol roka. Nehovorím to preto, aby som niekoho obviňoval. Hovorím to preto, lebo stojíme na rázcestí. Ak budeme robiť stále to isté, dostaneme stále ten istý výsledok.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: