27.10.2026 (SITA.sk) - Vydavateľstvo Ikar oznámilo, že ukončuje spoluprácu s Banášom, od knihy vydanej v Plus 7 dní sa dištancovali.
Spisovateľ Jozef Banáš už v roku 1992 priznal, že spolupracoval s komunistickou Štátnou bezpečnosťou (ŠtB). Na sociálnej sieti to vo vyjadrení pripomenul Ústav pamäti národa v súvislosti so sporom, ktorý sa týka vydania Banášovej knihy rozhovorov „Lasica Banáš“ proti vôli rodiny už nežijúceho Milana Lasicu.
V tejto súvislosti ústav poukázal na viaceré meniace sa vyjadrenia Banáša, týkajúce sa problematiky jeho spolupráce s ŠtB. Vydavateľ knihy zároveň oznámil, že pre vzniknuté kontroverzie pozastavuje jej distribúciu a propagáciu. ÚPN pripomenul, že dcéra Milana Lasicu Hana Lasicová zverejnila obsah listu, ktorý v roku 1992 Jozef Banáš poslal jej otcovi.
„Milan, pokús sa pochopiť, ako som sa musel od februára 1992 ovládať, keď mi bolo oznámené, že som usvedčený zo spolupráce s ŠtB. Vo chvíli, keď mi to povedali, bolo mi jasné, že tu ide o čosi iné a nie o moje usvedčenie. Toto usvedčenie som totiž urobil na seba sám, to Magda (Vášaryová, manželka Milana Lasicu, pozn. SITA) dobre vie. Netajil som spoluprácu s ŠtB, ktorú však ja nazývam kontrolou,“ uvádza sa v liste.
Banáša prekvapilo zaradenie medzi agentov ŠtB
V roku 2004, pred zverejnením registračných protokolov ŠtB, Banáš podľa ÚPN vyhlásil: „Záznamy z rozhovorov s novinármi som posielal aj policajtom... Niečo v tom zmysle, že novinár XY nadával na komunistov. To bolo celé... išlo o zahraničných novinárov a veľvyslancov.“Následne v roku 2005, po zverejnení registračných protokolov ŠtB, skonštatoval: „To, že som tam ako agent, to ma prekvapuje a dokážem v najbližšom čase, že táto kategória v mojej súvislosti je úplne nezmyselná.“ V roku 2024, po zverejnení ďalšieho spisu ŠtB, zase tvrdil: „To je to, čo kvalifikuje ten, kto chce zo mňa urobiť eštebáka, že Banáš bol spolupracovník alebo agent ŠtB, a ja hovorím, že som tam bol predvolávaný.“
Krycie meno „Lotos“
Informácie, ktoré poskytoval Jozef Banáš pod krycím menom „Lotos“, nezostávali podľa ÚPN len v jeho agentúrnom spise. „Dokazuje to aj informácia z 3. augusta 1989 o záujme rakúskeho novinára Franza Edera urobiť rozhovor s predsedom Jednotného roľníckeho družstva Slušovice. XII. správa ZNB v Bratislave ju poslala Oddeleniu ŠtB Gottwaldov so žiadosťou o zabezpečenie sledovania Edera,“ uviedol ÚPN.Vydanie knihy „Lasica Banáš“, ktorá vyšla ako príloha týždenníka Plus 7 dní, kritizovala dcéra Milana Lasicu Hana Lasicová. Nikto, kto podľa nej mal jej otca rád by neuverejnil knihu neautorizovaných rozhovorov. „Publikovať právnicky blokované, neautorizované, ktovie ako získané veci. Nemáte na to žiadne právo,“ uviedla vo videu na sociálnej sieti.
Banáš podľa nej nebol Lasicov kamarát. V tejto súvislosti zverejnila text listu z roku 1992, keď Banáš podľa nej musel odísť z postu na veľvyslanectve vo Viedni, lebo sa prevalila jeho údajná spolupráca s ŠtB. Podľa Lasicovej sa v liste Milanovi Lasicovi vyhrážal, že zdiskredituje Lasicovu rodinu, ak sa on za neho neprihovorí „na príslušných miestach“. Lasica mu odpísal, že do veci nechce byť zaťahovaný. „Ak chceš škandál, prosím. Aspoň sa ukáže, kto je Lasica a kto je Banáš,“ citovala Hana Lasicová svojho otca.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
