28.10.2026 (SITA.sk) - Voľby do amerického Kongresu môžu oslabiť pozíciu prezidenta Donalda Trumpa na domácej scéne. Európski diplomati však pochybujú, že by zmena pomeru síl vo Washingtone priniesla výrazný obrat v otázkach Ukrajiny, obchodných ciel či bezpečnosti NATO.

Európski predstavitelia neočakávajú, že ani prípadné získanie väčšiny demokratmi v jednej alebo oboch komorách amerického Kongresu po novembrových voľbách zásadne zmení zahraničnú politiku prezidenta Donalda Trumpa. Hoci by strata republikánskej väčšiny mohla obmedziť jeho možnosti presadzovať domácu agendu, diplomati Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) oslovení agentúrou AFP pochybujú, že by to výraznejšie ovplyvnilo jeho postup voči Ukrajine, obchodným partnerom či európskym spojencom. „Nemyslíme si, že sa jeho nepredvídateľnosť zmení,“ uviedol jeden z vysokopostavených diplomatov EÚ.

Neistý výsledok

Američania budú 3. novembra rozhodovať o novom zložení Kongresu vo voľbách uprostred Trumpovho druhého prezidentského mandátu. Podľa predvolebných prieskumov hrozí republikánom strata kontroly nad Snemovňou reprezentantov alebo Senátom. Európska komisia však výsledok verejne nekomentuje.

„Nebudeme komentovať žiadne voľby v EÚ ani v zahraničí. Počkajme si na ne a uvidíme, kam sa situácia posunie,“ povedala jej hovorkyňa Paula Pinhová. Podľa diplomatických zdrojov nie sú americké voľby ani významnou témou interných diskusií v Bruseli, keďže ich výsledok je neistý a očakávania prípadnej zmeny zahraničnej politiky zostávajú nízke.

Vojna a obchodné clá

Jednou z hlavných oblastí neistoty je vojna na Ukrajine. Trump od návratu do Bieleho domu opakovane menil postoj ku Kyjevu a obnovil tlak na dosiahnutie dohody o ukončení bojov s Ruskom. Aj keby demokrati získali väčšinu v Kongrese a hlasnejšie presadzovali podporu Ukrajiny, európski predstavitelia nepočítajú s výrazným obnovením americkej pomoci. Brusel sa preto sústreďuje na pokrytie predpokladaného výpadku vo financovaní Ukrajiny, ktorý má v budúcom roku dosiahnuť približne 70 miliárd eur. EÚ zároveň vyzýva Britániu, Kanadu a Japonsko na zvýšenie podpory, no s ďalšími významnými príspevkami zo Spojených štátov vo svojich plánoch nepočíta.

Podobne skepticky sa európski diplomati pozerajú na možnosť zmiernenia amerických obchodných ciel. Trumpova administratíva zaviedla nové colné bariéry voči európskym výrobkom, ktoré zaťažujú obchodné vzťahy medzi oboma stranami Atlantiku. Predstavitelia EÚ pripomínajú, že aj demokratickému prezidentovi Joeovi Bidenovi trvalo niekoľko mesiacov, kým po Trumpovom prvom funkčnom období zmiernil clá na európsku oceľ, pričom niektoré obmedzenia zostali v platnosti. Podľa nedávneho prieskumu amerického think-tanku Council on Foreign Relations podporuje úplné odstránenie ciel voči EÚ iba štvrtina Američanov.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: