Foto: ilustračné, SITA/AP
Dopyt po reklame vo firmách
Medzi firmami je podľa nich dopyt najmä po reklame, architektúre a vizuálnom umení, u domácností dominuje tlač.„Slovenské domácnosti použijú na kultúru tri percentá príjmov, čo zodpovedá priemeru krajín Európskej únie. Výdavky bohatších domácností sú v porovnaní s inými európskymi krajinami nižšie. Pätina domácností s najvyšším príjmom minie na Slovensku na kultúru dvakrát toľko ako pätina domácností s najnižším príjmom, v Európskej únii je to v priemere až štyrikrát viac,” uvádzajú analytici.
Slovensko zaostáva aj v sponzoringu a darcovstve. Ako sa uvádza v revízii výdavkov, v susednom Česku býva objem tejto podpory kultúry dvoj- až trojnásobný. Kým na Slovensku to v roku 2017 bolo v prepočte na obyvateľa 40 centov, v Česku približne 60 centov. Európsky priemer je zhruba 5,60 eura, v Holandsku to bolo viac ako 17 eur na obyvateľa.
Zvyšovanie dopytu po kultúre
Jedným z odporúčaní revízie výdavkov na kultúru je, aby štát pripravil motivačné nástroje, ktoré by do kultúry priniesli viac súkromných peňazí. Základným prvkom by mala byť daňová politika štátu. Súkromné financovanie kultúry je podľa analytikov možné zvyšovať napríklad zvyšovaním dopytu po kultúre, a to napríklad poukazmi či daňovými zvýhodneniami pri nákupe umeleckých predmetov.Ďalšou možnosťou je stimulácia priamych investícií firiem do kultúry, stimuláciou darovania prostredníctvom filantropie či vytváraním nových zdrojov súkromného financovania ako sú crowd-fundingové a fundraisingové platformy.
Viac k témam: Útvar hodnoty za peniaze
Zdroj: Webnoviny.sk - V kultúre na Slovensku je málo súkromných zdrojov, sponzoring a darcovstvo výrazne zaostávajú © SITA Všetky práva vyhradené.
