10.11.2026 (SITA.sk) - Právna analýza chráni samosprávy, ktoré sa pri rozpočtoch na roky 2026 a 2027 v dobrej viere riadili usmernením ministerstva financií.

Právna analýza vypracovaná pre Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ukazuje, že rozpor s dlhovou brzdou sám osebe nie je trestný čin. Informuje o tom ZMOS. Starostovia a primátori, ktorí pri rozpočtoch na roky 2026 a 2027 postupovali podľa Ministerstva financií SR, sa teda nemusia obávať trestného stíhania. Právnu analýzu pre združenie vypracovala advokátska kancelária Nechala and partners.

Dlhová brzda

„Na rozpočet na rok 2027 sa obce môžu spoľahnúť na výnimku z dlhovej brzdy, ktorú aktivoval štát. Aj keby ju Ústavný súd SR neskôr spochybnil, jeho rozhodnutie bude platiť až do budúcnosti. Trestnú zodpovednosť by mohlo založiť iba vedomé zneužitie postavenia, konkrétna škoda obci alebo osobný prospech,” uvádza ZMOS. Slovensko má takzvanú dlhovú brzdu, teda ústavný zákon, ktorý v prípade vysokého dlhu štátu prikazuje šetriť aj samosprávam, a vzhľadom na to, že dlh verejnej správy v súčasnosti dosahuje vyše 60 percent HDP, samosprávy by mali schvaľovať len vyrovnané rozpočty a nezvyšovať výdavky.

„Sporné je, odkedy to platí. Podľa ministerstva financií mohli samosprávy, ktoré schválili rozpočet na rok 2026 ešte pred 22. novembrom 2025, podľa neho hospodáriť a povinnosť sa ich týka až pri rozpočtoch na rok 2027. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí opak: rozpočty mali byť upravené hneď po tomto dátume. Spor doteraz nikto záväzne nerozhodol. V praxi sa podľa miernejšieho výkladu riadila drvivá väčšina samospráv: pri rozpočtoch na rok 2026 splnilo obe podmienky len 278 z 2 926 obcí a žiadny kraj. Rovnako postupoval aj štát pri vlastnom rozpočte,” uviedol ZMOS.

Výnimka z dlhovej brzdy

Doplnil, že pre rozpočty na budúci rok sa situácia zmenila. Poukazuje, že vláda v septembri uplatnila 36-mesačnú výnimku z dlhovej brzdy, keďže výdavky na plnenie medzinárodných záväzkov, najmä v rámci NATO, podľa nej dosiahli 3,21 percenta HDP. O tom, či sú splnené podmienky výnimky má podľa ústavného zákona rozhodovať ministerstvo financií, no Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ich považuje za nepreukázané a opozícia sa v októbri 2026 obrátila na Ústavný súd SR so žiadosťou o výklad.

Ako uvádza ZMOS, podľa právnej analýzy, ktorú si dali vypracovať, chyba v rozpočte nie je trestný čin. „Na trestnú zodpovednosť nestačí, že rozpočet nezodpovedá jednému z výkladov zákona. Musia byť splnené všetky znaky konkrétneho trestného činu a vina sa musí preukázať,” uvádza. V prípade rozpočtov na rok 2026 podľa predmetnej analýzy starostov chráni skutočný spor medzi ministerstvom a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Riziko by malo byť nízke, menej chránené sú podľa vyjadrenia ZMOS len rozpočty schválené až po 22. novembri 2025. Pokiaľ ide o rozpočty na budúci rok, obce sa môžu spoľahnúť na výnimku aktivovanú štátom.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: