Vojna v susednom Sudáne zvyšuje tlak na humanitárnu pomoc
Situáciu v Južnom Sudáne zhoršujú aj dôsledky vojny v susednom Sudáne. Do krajiny prichádzajú utečenci a ľudia vracajúci sa do vlasti, často bez potravín, úspor či bezpečného bývania. Ich príchod zvyšuje tlak na miestne komunity, ktoré už samy zápasia s obmedzeným prístupom k základným službám.
Rozsah krízy v Sudáne ilustrujú novembrové údaje Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). Podľa ich spoločného upozornenia zo 6. novembra potrebuje približne 15,4 milióna ľudí v Sudáne pomoc s núdzovým ubytovaním a základným vybavením domácností. Nedostatok financií však humanitárnym organizáciám umožňuje prioritne pokryť potreby len približne desatiny z nich.
Potravinovú situáciu ohrozuje aj extrémne sucho. Podľa októbrovej prognózy Svetového potravinového programu OSN (WFP) by do konca roka 2026 mohlo v Sudáne priviesť ďalších približne 350-tisíc ľudí k vážnemu hladu. Do augusta 2027 by sa tento dodatočný počet mohol zvýšiť na približne 1,2 milióna. Nepriaznivé počasie spolu s pokračujúcimi bojmi obmedzuje poľnohospodársku produkciu a možnosti obživy miestnych domácností.
Humanitárne organizácie pritom nemajú dostatok prostriedkov na zabezpečenie pomoci v potrebnom rozsahu. WFP upozornil, že od októbra do konca roka 2026 musí v Sudáne vyradiť z núdzovej potravinovej pomoci približne 800-tisíc ľudí vrátane odhadovaných 500-tisíc utečencov. Väčšina rodín, ktoré pomoc naďalej dostávajú, pritom podľa programu dostáva dávky pokrývajúce len polovicu minimálnych potravinových potrieb.
Do humanitárnych aktivít v Južnom Sudáne sa v minulosti zapojilo aj Slovensko. Ako uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, slovenská pomoc sa zameriavala na zdravotnú starostlivosť a potravinovú bezpečnosť. Zahŕňala zlepšenie prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti a liekom, podporu starostlivosti o rodičky a novorodencov či zriadenie pediatrickej ambulancie a výživového centra. Slovensko podporovalo aj pestovanie plodín, zvyšovanie poľnohospodárskej produkcie a prístup k pitnej vode. V súčasnosti sa jeho pomoc podľa ministerstva sústreďuje najmä na utečencov v okolitých krajinách.
Liečba existuje. Rozhoduje však čas a dostupnosť pomoci
Pri ťažkej akútnej podvýžive môže včasná zdravotná starostlivosť výrazne zvýšiť šancu dieťaťa na zotavenie. Humanitárna organizácia CARE preto v Južnom Sudáne poskytuje zdravotnú a výživovú pomoc aj v oblastiach, kde majú obyvatelia obmedzený prístup k zdravotníckym zariadeniam.V jej centre v Pariangu zdravotníci podľa údajov z mája 2026 liečili približne 20 závažných prípadov detskej podvýživy mesačne. Deťom zabezpečujú terapeutickú výživu, zdravotné vyšetrenia a pravidelné sledovanie zdravotného stavu.
„Príbeh Rebecy ukazuje, aký obrovský rozdiel je medzi tým, keď zdravotná pomoc existuje, a tým, keď je skutočne dostupná. Žiadna matka by nemala s vážne chorým dieťaťom putovať dva dni v extrémnej horúčave, aby mu zachránila život. V CARE vieme, že podvýživu dokážeme účinne liečiť. Potrebujeme však zabezpečiť, aby sa pomoc dostala aj do najodľahlejších komunít a aby zdravotnícke centrá mali dostatok personálu, liekov a terapeutickej výživy. Pri záchrane detských životov totiž nerozhoduje len to, či pomoc existuje, ale aj to, či príde včas,“ upozorňuje Katarína Král, riaditeľka CARE Slovensko.
CARE bola založená v roku 1945 a preslávila sa tzv. CARE balíkmi, ktoré pomáhali ľuďom v povojnovom období, vrátane Československa. Dnes patrí medzi najväčšie humanitárne organizácie na svete a pôsobí vo viac ako 100 krajinách. Jej cieľom je nielen zachraňovať životy v krízach, ale aj pomáhať budovať dlhodobú sebestačnosť komunít s dôrazom na ženy a dievčatá ako kľúč k udržateľnej zmene.
Zdroj: SITA.sk - Južný Sudán čelí vážnej potravinovej kríze. Liečbu podvýživy potrebujú milióny detí © SITA Všetky práva vyhradené.
