Kritika zaznela aj zo Slovenska
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) počas verejnej konzultácie upozornil, že pripravovaná regulácia stojí na nedostatočne podložených predpokladoch a obsahuje viaceré protichodné ciele.
Podľa INESS Komisia nedokáže spoľahlivo určiť, do akej miery je približne dvojpercentný pokles fajčenia za posledných desať rokov výsledkom európskej legislatívy. Vyhodnotiť je totiž potrebné aj to, akú úlohu zohrali národné politiky, ceny či rozšírenie nových nikotínových výrobkov. „Text navrhovaného regulačného balíka by mal byť zásadne upravený,“ uviedol inštitút.
Na možné hospodárske dôsledky pripravovaných obmedzení upozornil v rámci pripomienkovania aj Zväz obchodu SR. Podľa zväzu tvorí predaj tabakových a nikotínových výrobkov významnú časť obratu mnohých maloobchodných prevádzok.
Neprimerane prísna regulácia môže preto „viesť k poklesu legálneho predaja, znižovaniu tržieb a následnej racionalizácii prevádzok, čo sa prejaví stratou pracovných miest a obmedzením dostupnosti služieb pre spotrebiteľov“. Za najzraniteľnejšie označil malé a stredné podniky a predajne v ekonomicky slabších regiónoch.
Spor o cestu k Európe bez fajčenia
Európska komisia obhajuje revíziu pravidiel potrebou reagovať na rozšírenie nových tabakových a nikotínových výrobkov, vývoj digitálnej reklamy a pretrvávajúce zdravotné dôsledky fajčenia. Reforma má prispieť k cieľu európskeho plánu boja proti rakovine, podľa ktorého by do roku 2040 malo tabak používať menej ako päť percent obyvateľov EÚ.Práve spôsob dosiahnutia tohto cieľa rozdeľuje diskusiu o budúcej podobe európskej regulácie. Kým jeden tábor presadzuje obmedzenia či zákazy nových nikotínových výrobkov, zástancovia princípu znižovania zdravotných rizík upozorňujú, že práve tieto bezdymové alternatívy môžu nahradiť klasické cigarety a pomôcť tak znížiť zdravotné dopady spojené s fajčením. Za paradox preto považujú, že regulácia môže obmedziť či zakázať práve tieto alternatívy, zatiaľ čo klasické cigarety zostanú na trhu.
Na potrebu rozlišovať medzi zdravotnými rizikami jednotlivých výrobkov upozornilo aj viac ako 110 vedcov a odborníkov z oblasti medicíny, toxikológie, epidemiológie a výskumu závislostí.
V otvorenom liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vyjadrili znepokojenie nad tým, že Brusel začína stavať svoju budúcu politiku na „vedecky nesprávnom predpoklade“, že všetky nikotínové výrobky predstavujú rovnaké zdravotné riziko. Ostro vystúpili proti vyjadreniam eurokomisára Várhelyiho, podľa ktorých majú byť nové bezdymové výrobky považované za porovnateľne rizikové ako klasické cigarety.
Varovali, že nerozlišovanie medzi jednotlivými kategóriami výrobkov môže odrádzať fajčiarov od prechodu na alternatívy s potenciálom znižovať zdravotné dôsledky fajčenia.
Na tento rozpor v nedávnom rozhovore pre Brussels Signal upozornil aj uznávaný nórsky výskumník Karl E. Lund, ktorý sa kontrole tabaku venuje už štyri desaťročia. Pripomenul, že napriek desaťročiam protifajčiarskych kampaní, zvyšovania daní a ďalších opatrení v EÚ stále fajčí približne 100 miliónov ľudí.
Poukázal pritom na skúsenosti škandinávskych krajín, predovšetkým Švédska, ktoré už cieľ päťpercentnej miery fajčenia dosiahlo. K tomuto výsledku popri tradičných protifajčiarskych opatreniach prispelo aj rozšírenie bezdymových alternatív cigariet.
V krajine má dlhoročnú tradíciu používanie tabakových vrecúšok, známych ako snus, a čoraz viac sa rozširujú aj nikotínové vrecúška, ktoré na rozdiel od snusu neobsahujú tabak. Paradoxne, snus je vo zvyšku EÚ zakázaný a nikotínové vrecúška už zakázali niektoré členské štáty, pričom sa diskutuje aj o ich možnom celoeurópskom zákaze.
„Podľa môjho názoru je neetické zavádzať zákazy a bariéry pre najmenej nebezpečné nikotínové výrobky, zatiaľ čo cigarety zostávajú v predaji 24 hodín denne,“ uviedol Lund.
Zdroj: SITA.sk - Európska tabaková reforma narazila. Kontrolný orgán Komisie vydal zamietavé stanovisko © SITA Všetky práva vyhradené.
