13.11.2026 (SITA.sk) - Za hlavnú príčinu nespokojnosti označil Delaneuville obavy mladých ľudí z technologických zmien a z vývoja trhu práce. Reformy vlády podľa neho napätie len krátkodobo zmiernia.
Študentské protesty vo Francúzsku, ktoré upozorňujú na stav vzdelávacieho systému, naznačujú hlbšiu spoločenskú nespokojnosť. Podľa docenta Frédérica Delaneuvillea, koordinátora Francúzskeho programu Fakulty manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave, predstavujú predovšetkým prejav obáv mladých ľudí o ich budúcnosť.
„Tieto protesty predovšetkým odrážajú narastajúce obavy mladých ľudí o ich profesionálnu a sociálnu budúcnosť. Vstúpili sme do obdobia mimoriadne rýchlych ekonomických a technologických zmien, ktorých dôsledky na trhu práce je zatiaľ ťažké presne predvídať,“ uviedol Delaneuville pre agentúru SITA.
Podľa neho môže umelá inteligencia výrazne zvýšiť produktivitu podnikov, no zároveň viesť k zániku pracovných miest a k zásadnej premene požadovaných kvalifikácií. Hrozí tak ďalšia polarizácia spoločnosti medzi tých, ktorí dokážu inovácie naplno využiť, a menej kvalifikovaných pracovníkov. Práve v tomto kontexte zohráva vzdelávací systém kľúčovú úlohu, pretože musí mladým ľuďom umožniť získať kompetencie potrebné na prispôsobenie sa týmto zmenám a zabrániť prehlbovaniu existujúcich nerovností. K obavám sa pridáva aj geopolitický kontext a relatívne oslabenie postavenia Európy na medzinárodnej scéne. Mladí ľudia tak môžu nadobúdať pocit, že ich životné a profesijné perspektívy sú menej priaznivé než tie, ktoré mali predchádzajúce generácie pred desiatimi rokmi.
Školstvo ako zdroj frustrácie
Problémy francúzskeho vzdelávacieho systému sa podľa experta neprejavujú na celom území rovnako. Vo Francúzsku sú veľké rozdiely medzi podmienkami výučby na štátnych univerzitách, v školách na predmestiach či na elitných školách typu grande école. Najnáročnejšie podmienky, teda preplnené triedy a problémy s personálnym zabezpečením výučby, panujú v školách na perifériách miest a v sociálne znevýhodnených oblastiach. Práve tam sú prideľovaní najmä mladí a menej skúsení učitelia.Škola by mala podľa Delaneuvillea predstavovať nástroj sociálnej mobility. Poukázal pritom na práce sociológa Pierra Bourdieua o úlohe ekonomického, sociálneho a kultúrneho kapitálu pri reprodukcii školských nerovností. Tieto rozdiely sa prejavujú aj v tom, že deti z privilegovanejšieho prostredia majú vďaka rodinnému zázemiu a osvojeným kultúrnym návykom lepšie predpoklady na školský úspech, zatiaľ čo deti zo znevýhodnených rodín musia prekonávať viac prekážok.
„Ak vzdelávací systém túto funkciu nedokáže plniť, môže sa sám stať ďalším zdrojom frustrácie a pocitu sociálneho zostupu,“ vysvetlil. Presvedčenie, že škola už nedokáže všetkým zabezpečiť rovnaké šance, podľa neho prispieva k nedôvere voči samotným inštitúciám.
Protesty sa postupne rozširujú. K pôvodnému študentskému hnutiu sa pridávajú aj učitelia, odborári, zamestnanci, žlté vesty a ďalšie skupiny obyvateľstva, ktoré vyjadrujú znepokojenie nad rastúcimi životnými nákladmi a podmienkami na zabezpečenie dôstojného života. Najbližší protest sa má uskutočniť v sobotu 14. novembra o 14.00 h.
Účasť maloletých a primeranosť policajných zásahov
Francúzske protesty bývajú často sprevádzané násilnými incidentmi, pričom médiá prinášajú aj zábery horiacich kontajnerov a ďalších nepokojov. Orgány preto musia podľa Delaneuvillea zosúladiť dve práva s ústavnou hodnotou: slobodu zhromažďovania a na druhej strane právo na bezpečnosť a ochranu vlastníctva. To je zakotvené v článku 17 Deklarácie práv človeka a občana z roku 1789, takže nárok na ochranu majú obchodníci, ktorým protesty poškodili prevádzky, rovnako ako protestujúci občania.Zásahy bezpečnostných zložiek považuje Delaneuville v súčasnosti za veľmi náročné. Veľký vplyv na to majú aj sociálne siete, ktoré násilníkom uľahčujú preniknúť do protestných sprievodov a páchať výtržnosti. Demonštrácie sú dnes oveľa menej organizované než v minulosti, keď ich organizovali najmä odbory. Podľa Delaneuvillea chcel minister vnútra Laurent Nuñez pre nezvládnutú situáciu pri zásahoch bezpečnostných zložiek podať demisiu, prezident Macron ju však odmietol.
Primeranosť policajnej reakcie treba podľa Delaneuvillea posudzovať individuálne, s ohľadom na nevyhnutnosť použitia sily. „Každý zásah sa musí posudzovať s ohľadom na konkrétne okolnosti, nevyhnutnosť použitia sily a jej primeranosť. Zranenia niektorých demonštrantov treba, samozrejme, brať vážne, rovnako ako početné zranenia policajtov a príslušníkov žandárstva, ktorí boli nasadení v teréne,“ uviedol Delaneuville.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
