15.11.2026 (SITA.sk) - Zachované budovy dodnes pripomínajú rozmach mesta, ktorého dejiny však poznačili aj vojna, hospodárska kríza a strata pôvodného poslania niektorých pamiatok.
Mesto, ktoré v roku 1849 vyplienilo a vypálilo vojsko, sa v nasledujúcich desaťročiach zaplnilo továrenským ruchom aj kaviarenskými rozhovormi. Lučenecké smaltovne dávali prácu stovkám ľudí, pri káve sa dohadovali obchody a Reduta lákala na spoločenské i divadelné podujatia. Zachované budovy dodnes pripomínajú rozmach mesta, ktorého dejiny však poznačili aj vojna, hospodárska kríza a strata pôvodného poslania niektorých pamiatok.
Fotogaléria k článku: Kaviarne ako vo Viedni, hrnce vyvážali pre celú Európu: Taký bol kedysi Lučenec (fotografie)
V auguste 1849 vyrabovalo a vypálilo Lučenec ruské cárske vojsko generála Grabbeho. Pri obnove mesta vznikla aj budova dnešnej Reduty, ktorej predchodkyňu zničil požiar. V ďalších desaťročiach sa Lučenec pripájal k novým komunikačným sieťam. V roku 1865 získal telegrafné spojenie, v roku 1889 telefonické spojenie s Budapešťou a v roku 1899 sa v jeho uliciach rozsvietilo verejné elektrické osvetlenie.
Hrnce z Lučenca putovali do Európy
Keď Juraj Rakottyay v roku 1892 rozbehol výrobu smaltovaného riadu na dnešnej Rázusovej ulici, konkurenciu mal hneď vedľa. Sternlichtova smaltovňa tam pôsobila už od roku 1884. Rakottyayov podnik ju časom veľkosťou predstihol. V roku 1910 zamestnával vyše tisíc robotníkov a jeho smaltovaný riad sa vyvážal do celej Európy.Obe fabriky dávali prácu aj ľuďom zo širokého okolia. Sternlichtova smaltovňa mala navyše výsadu, ktorú podľa riaditeľky Mestského múzea Lučenec Andrey Moravčíkovej získalo len málo fabrík v Uhorsku. Na svojich výrobkoch mohla používať vtedajší uhorský štátny znak ako označenie kvality.
Čo je smaltovňa?
Závod, v ktorom kovové predmety pokrývajú smaltom. Táto vypaľovaná sklovitá vrstva chráni kov pred koróziou a vytvára hladký povrch, ktorý sa ľahko čistí. Smaltovali sa napríklad hrnce, kanvice, pekáče či lavóry.Prvá svetová vojna zmenila sortiment oboch tovární. Výrobu prispôsobili potrebám vojska a dodávali poľné fľaše, ešusy či pechotné rýle. Po vojne prišiel útlm. Novohradské múzeum a galéria kladie koniec činnosti oboch podnikov približne do roku 1928. Architektonický portál Archinfo však pri Rakottyayovej smaltovni uvádza, že výroba smaltovaného riadu pokračovala ešte do 40. rokov. Výrobky oboch tovární dnes uchováva vo svojich zbierkach Novohradské múzeum a galéria.
Z Lučenca vyvážali hrnce do Európy. Keď prišla vojna, továrne začali vyrábať pre vojsko
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
