Ohrozenie základných ľudských práv
Zákon o rokovacom poriadku parlamentu hovorí, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, môže sa národná rada na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. V praxi to znamená, že po schválení zákonov vo vláde a ich doručení do parlamentu by boli definitívne odsúhlasené na druhý deň.
Prezidentka Zuzana Čaputová v správe o stave Slovenskej republiky začiatkom júna v parlamente povedala, že bude ťažko akceptovať zákony v zrýchlenom legislatívnom procese, ak na ne nebude zákonný dôvod, a tiež zákony prijaté v podobe takzvaného prílepku. Teda zákony prijaté v rozpore s pravidlami legislatívneho procesu.
„Kvalitný proces pripomienkovania zákonov a odbornú diskusiu k nim považujem za legitímny nárok verejnosti a za základ budovania dôvery v štát. Jej obchádzanie dôveru v štát oslabuje,“ konštatovala v správe prezidentka.
Štyri poslanecké iniciatívy
Okrem vládnych návrhov zákonov sa národná rada zaoberala štyrmi poslaneckými iniciatívami. Na júlovej schôdzi parlament definitívne schválil koaličnú poslaneckú novelu zákona o prokuratúre, ktorá zavádza nové pravidlá výberu kandidáta na post generálneho prokurátora.V zrýchlenom režime prešla aj novela zákona o cene Jozefa Miloslava Hurbana, ktorú predložil poslanec Jozef Lukáč (Sme rodina). Dva návrhy predložila opozícia.
Ide o novely Zákonníka práce o zatvorení maloobchodných predajní v nedeľu. Parlament návrh z dielne strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko neposunul do druhého čítania. Podobný zákon predložili nezaradený poslanec Ján Podmanický a Marián Kéry (Smer-SD). O ich návrhu by sa malo rokovať na septembrovej schôdzi.
Zdroj: Webnoviny.sk - Politológ Štefančík: Poslanci sa asi ponáhľali na prázdniny, niektoré zákony prijali zbytočne rýchlo © SITA Všetky práva vyhradené.