27.7.2020 (Webnoviny.sk) - Slovensko v dlhodobom horizonte čakajú výrazné demografické zmeny, ktoré povedú aj k zmenám na trhu práce. Kľúčovými faktormi sú postupné starnutie dnešných štyridsiatnikov a zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, uvádza sa v komentári Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR.

Kým lepšie vzdelanie bude v budúcnosti tlačiť nezamestnanosť nadol, odchod Husákových detí do dôchodku bude podľa analytikov omladzovať trh práce a mieru nezamestnanosti, naopak, zvyšovať. "Politiky by mali smerovať na rast úrovne vzdelanosti a na podporu flexibilných foriem zamestnávania, čím by zamestnanosť stúpla," uvádza sa v komentári.

Najdôležitejším demografickým trendom najbližších dekád bude postupné starnutie silných populačných ročníkov 1970-1989 a ich odchod do dôchodku. Druhým trendom je zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. To platí pre mužov aj ženy, no výraznejšie zmeny pozorujú analytici u žien.

Mužov s vyšším vzdelaním je menej

"Takmer 20 % šesťdesiatničiek nemá dnes ani výučný list a 28 % má iba odborné vzdelanie s výučným listom alebo záverečnou skúškou," upozorňuje IFP. Medzi tridsiatničkami (30-34) je podiel žien s takýmto vzdelaním výrazne nižší. Na druhej strane, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa má v súčasnosti už takmer 40 percent tridsiatničiek.

"V prípade mužov pozorujeme pokles podielu učňovského vzdelania v prospech vyšších stupňov vzdelania, ale medzigeneračné rozdiely sú menej výrazné. Podiel tridsiatnikov s vysokoškolským vzdelaním dosahuje 25 percent oproti 14 percentám u šesťdesiatnikov," uvádza sa v komentári.

Zmena vzdelanostnej a vekovej štruktúry populácie ovplyvní nezamestnanosť. Dôvod je podľa analytikov IFP ten, že rôzne vekové a vzdelanostné skupiny sa vyznačujú rôznymi mierami nezamestnanosti. Vo všeobecnosti je totiž nezamestnanosť vyššia u mladých ľudí, u ľudí s nízkym vzdelaním a mnohokrát aj u ľudí blízko dôchodkového veku.

Najmenej nezamestnaní sú ľudia v strednom veku

"Šanca byť zamestnaný s vekom najprv rastie a následne klesá v tvare obráteného U," upozorňujú analytici. Muži dosahujú maximálnu zamestnanosť už vo veku 25 až 29 rokov, u žien je to vzhľadom na rodičovské dovolenky až po 40. roku života.

U mužov aj u žien je obdobie medzi 40. a 49. rokom života obdobím s najnižším rizikom nezamestnanosti. U mužov je toto riziko v porovnaní s obdobím medzi 25. až 39. rokom 1,3-krát nižšie, u žien 1,2-krát nižšie. Šanca mať zamestnanie podľa analytikov rastie aj s lepším vzdelaním. Najvýraznejší rozdiel je medzi vzdelaním bez výučného listu a stredným odborným vzdelaním s výučným listom alebo záverečnou skúškou.

"O niečo nižšia pravdepodobnosť zamestnať sa u obyvateľov s ukončeným prvým stupňom vysokej školy je spôsobená tým, že títo muži a ženy zväčša pokračujú v štúdiu a z hľadiska trhu práce sú neaktívni," uvádza sa v komentári.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: