31.7.2020 (Webnoviny.sk) -
aktualizované 31. júla, 13:36

Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala tri zákony. Konkrétne novely zákonov o prokuratúre, o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a tiež novelu o elektronických komunikáciách. Oznámila to v piatok v Prezidentskom paláci.

Prvé zákony vrátené poslancom

Hlava štátu tradične oznamuje svoje rozhodnutie o podpísaní alebo nepodpísaná zákonov tlačovou správou, v piatok tak výnimočne urobila formou vyhlásenia. Ide tiež o prvé zákony, ktoré Čaputová vracia na opätovné prerokovanie od nového zloženia Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).

Na základe veta prezidentky sa tak do parlamentu vracia novela zákona o prokuratúre. Tá mala umožniť kandidatúru na šéfa generálnej prokuratúry aj neprokurátorovi a NR SR by vďaka nej získala možnosť odvolať generálneho prokurátora, ak nevykonáva svoju funkciu riadne či čestne. Práve to je dôvodom, prečo Čaputová využila svoje právo veta. Pokladá to za protiústavné a v prípade prelomenia veta podá podnet na Ústavný súd SR.

„Mojím cieľom je pomôcť, aby sa zmeny zákonov diali v súlade s ústavou a zákonmi a aby sa následne predchádzalo súdnym sporom alebo napadnutiu týchto zákonov. Dôvodom môjho veta je presvedčenie o protiústavnosti niektorých ustanovení, a to najmä tých, ktoré sa týkajú odvolávania generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora,“ začala svoje vyhlásenie.

Podľa nej však takáto zmena siaha na ústavné právomoci ústavného súdu uvedené v ústave a posilňuje právomoci politikov v dôležitom procese. Prezidentka to nepovažuje za správne.

„Považujem to za neustávané, ako som už povedala, ale aj za veľmi nevhodné v konkrétnom kontexte vývoja na Slovensku,“ zdôraznila.

Politická závislosť nie je vhodná cesta

Čaputová tiež uviedla, že nevidí ako vhodnú cestu posilňovať politickú závislosť prokuratúry. Za problematické považuje tiež to, ak by sa človek, ktorý je mimo prokuratúry, stal generálnym prokurátorom a po skončení jeho funkčného obdobia alebo odvolaní už neostáva ďalej prokurátorom. To podľa hlavy štátu znovu zvyšuje politickú závislosť daného človeka na politickej garnitúre.

„Treba povedať, že ak by generálny alebo špeciálny prokurátor prestal svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne, porušil by jednu alebo viaceré povinnosti prokurátora v zmysle zákona o prokuratúre. To znamená, dopustil by sa disciplinárneho deliktu,“ vysvetlila prezidentka s tým, že doposiaľ o disciplinárnej zodpovednosti prokurátora rozhoduje v zmysle ústavy ústavný súd, a to na návrh NR SR.

Hlava štátu si tiež nemyslí, že zmenila názor na to, či by generálnym prokurátorom mal byť výlučne prokurátor. Podľa nej je to síce lepšia cesta, ale nevidí nič protiústavné na tom, že by sa ním mohol stať aj neprokurátor:

„Sama som naznačila svoju inú osobnú preferenciu. Osoba, ktorá je zvnútra tohoto orgánu, zvnútra prokuratúry, pozná ten systém dokonale. Možno to bola moja osobná preferencia, ale zároveň musím konštatovať, že nepovažujem za neústavné, a už vôbec by som pri menovaní nepovažovala za apriori diskriminačné to, ak by to kandidát zvolený národnou radou nepochádzal z prokuratúry,“ upresnila.

Pri výbere prokurátora však chce zohľadňovať nielen osobný príbeh daného človeka, ale aj jeho odborné predpoklady na výkon takejto funkcie. Pripomenula, že už samotná novela zákona pripúšťa vstup ľudí s politickou minulosťou na túto pozíciu. Kľúčové pri rozhodovaní pre prezidentku však bude posilnenie politickej nezávislosti fungovania prokuratúry.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: