Prejav prezidentky Zuzany Čaputovej na oslavách 76. výročia SNP v Banskej Bystrici


"Vážení účastníci povstania, drahí spoluobčania,

tak ako pred rokom, keď som sa vám mohla prihovoriť pri oslavách Slovenského národného povstania po prvý raz, aj teraz musím povedať, že je pre mňa veľkou cťou, že môžem priamo osloviť vás, aktívnych účastníkov a aktérov našej veľkej historickej udalosti.

Jeden z takýchto hrdinov, jeden z vás, pán Vladimír Strmeň, ktorý bol členom partizánskej jednotky na Španej Doline, mi raz na otázku, čo považuje v živote za najdôležitejšie, povedal: „Ja sa vždy dívam dopredu. Nikdy nie nazad, lebo to čo bolo sa už nedá napraviť. Vždy treba ísť s úsmevom dopredu a vždy s nádejou, že môžem niekomu pomôcť, alebo urobiť to, z čoho bude mať radosť.“

Ja sa však na chvíľu pozriem aj dozadu, a to preto, lebo vo vašich činoch je veľa dôležitých odkazov aj pre našu súčasnosť.

Slovenské národné povstanie je pre mňa odjakživa spájané s hrdinstvom. Dnes oveľa lepšie chápem, čo všetko ste museli podstúpiť, aby sa Povstanie stalo skutočnosťou. V auguste 1944 ste vedeli, že žijete v dobe, keď ľudský život akoby stratil svoju cenu, keď ľudia umierali nielen na fronte, ale trpeli aj v zázemí. Keď každý odpor voči vtedajšiemu režimu sa trestal buď smrťou, alebo väzením. Za každý váš odvážny čin ste mohli zaplatiť najvyššiu cenu, a to nielen vy, ale aj vaši blízki. Ale napriek riziku, ktoré dnes nedokážeme možno ani do dôsledkov precítiť, ste našli v sebe silu a odhodlanie a zapojili ste sa do ozbrojeného boja proti nacizmu a fašizmu.

Vaša odvaha, odvaha všetkých účastníkov protifašistického povstania, nám, vašim potomkom, nastavuje zrkadlo. Sami seba sa pýtajme: Dokázali by sme aj my to, čo povstalecká generácia? Keby sme boli na vašom mieste, konali by sme rovnako odhodlane a statočne? Našli by sme v sebe odvahu postaviť sa na správnu stranu, aj keby sme tým riskovali svoj život? Ako sa nám darí obstáť na našich hodnotových križovatkách?

Každý, kto si dá na tieto otázky úprimnú odpoveď, precíti celú hĺbku toho, pred čím ste stáli a ako ste sa k svojej veľkej výzve postavili. Za vaše hrdinstvo sa vám chcem úprimne poďakovať. Urobili ste pre nás, pre svoju vlasť, najviac, čo vo svojej dobe mohli. Kiežby to mohol niekto s odstupom trištvrte storočia povedať aj o našej generácii.

Milí spoluobčania,

jeden z vnímavých historikov si všimol, že keď hovoríme o Povstaní, máme sklony hovoriť viac o ľude, ako o ľuďoch, o národe, a nie o občanovi, o armáde, nie o vojakovi, o vodcoch, nie o bezmenných účastníkov udalostí. Pritom práve konkrétni ľudia, občania, či bezmenní účastníci historických premien, sú práve tí, ktorí na svojich pleciach niesli a nesú celú ťarchu dejín. Niesli ju pred viac ako trištvrte storočím a nesú ju aj teraz. Na každom z nás záleží, na ktorú stranu sa v sporoch svojej doby postaví a či sa zasadí za hodnoty, ktoré Slovensku pomôžu, aby bolo slobodnou, nezávislou, demokratickou, humánnou a prosperujúcou krajinou.

Udalosť, ktorú si dnes pripomíname, nám z hĺbky histórie odkazuje, že civilizačné hodnoty sa musia brániť ešte v predpolí, skôr ako sa objavia iba prvé náznaky ich ohrozenia, nie až na poslednej hradbe, ako sa to stalo v druhej svetovej vojne. Tento odkaz Povstania, majme, prosím, na pamäti, lebo je to odkaz vykúpený krvou a obeťami. Prijmime preto svoju zodpovednosť za Slovensko a nesme ju tak statočne, ako to dokázala povstalecká generácia."