5.9.2020 (Webnoviny.sk) - Ústavný súd SR má právomoc na preskúmavanie súladu medzinárodnej zmluvy s ústavou iba pred jej ratifikáciou, a to na návrh vlády alebo prezidenta. Pre agentúru SITA to uviedol ústavný právnik Peter Kubina. Reagoval tým na zámer koaličnej strany Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá zvažuje, že sa na ústavný súd obráti v súvislosti s Vatikánskou zmluvou.

Liberálov zaujíma, či je zmluva rovnocenná medzi oboma stranami, teda medzi Slovenskom a Vatikánom a či znej nevyplývajú jednej strane práva a druhej „len povinnosti“.

Odluke cirkvi od štátu v zmluve nič nebráni

Kubina zdôraznil, že po tom, ako bola medzinárodná zmluva ratifikovaná a vyhlásená zákonným spôsobom, neprichádza už konanie o jej súlade s ústavou do úvahy.

„Prinajmenšom nie podľa aktuálneho platného a účinného právneho stavu. Návrh na preskúmanie súladu tejto zmluvy by preto musel byť nevyhnutne odmietnutý pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jeho prerokovanie. Ústavný súd rovnako nevydáva žiadne neformálne stanoviská mimo výkonu svojich ústavných právomocí,“ ozrejmil.

Poukázal taktiež na fakt, že základná zmluva so Svätou stolicou neobsahuje po obsahovej stránke nič, čo by nebolo možné vyvodiť aj z platnej a účinnej vnútroštátnej ústavnej a zákonnej úpravy náboženskej slobody. „A už vôbec neobsahuje nič také, čo by bránilo uskutočniť finančnú odluku cirkvi od štátu, ak by na to bola väčšinová politická vôľa,“ doplnil.

Štát nevedie medzi cirkvami diskrimináciu

SaS chce taktiež preskúmať, či Vatikánska zmluva nezvýhodňuje niektoré cirkvi na Slovensku. Takéto prípadné zvýhodňovanie nemôže byť podľa ústavného právnika výsledkom samotnej existencie tejto zmluvy, ale výlučne výsledkom konkrétnej praxe a prístupu štátu a jeho orgánov k jednotlivým cirkvám a náboženským spoločnostiam.

„Neviem však o tom, že by štát a jeho orgány v súčasnosti diskriminovali medzi jednotlivými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, respektíve že by s nimi zaobchádzali rozdielne, odvolávajúc sa na túto zmluvu,“ uviedol Kubina.

Predmetom konania pred ústavným súdom preto podľa neho nemôže byť samotný obsah základnej zmluvy so Svätou stolicou, ale iba konkrétne rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah štátneho orgánu, ktorý by porušoval slobodu náboženského vyznania alebo zásadu rovnakého zaobchádzania.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: