
Predseda vlády SR Igor Matovič počas tlačovej konferencie na tému: Hodnotenie 2. kola plošného testovania obyvateľov Slovenska na COVID-19 v rámci operácie Spoločná zodpovednosť. Bratislava, 9. november 2020. Foto: SITA/Úrad vlády SR
Z epidemiologického hľadiska môže byť plošné testovanie hodnotené pozitívne v tom, že sa podarilo istý počet pozitívne testovaných udržať na dlhší čas doma.
Logisticky zvládnutá akcia
Slovensko má za sebou pilotné testovanie na koronavírus na Orave a Bardejove a dve kolá celoplošného testovania.Napriek prvotným obavám, že ide o nepripravenú akciu, sa nakoniec - predovšetkým prvé kolo, ktoré bolo skutočne celoplošné – podarilo podľa sociológa zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Miloslava Bahnu logisticky zvládnuť.
„O možnosti, že toto testovanie bude úspešné pritom ešte pár hodín pred jeho začiatkom dôvodne pochybovala aj prezidentka. Pre jeho úspech bola zrejme kľúčová ochota zdravotníkov zúčastniť sa na testovaní ako aj zapojenie samospráv," pripomenul Bahna.
Relatívne nízka účasť
Testovanie sa podľa sociológov nedá označiť ako dobrovoľné. „Napriek tomu bola účasť na tomto testovaní relatívne nízka, čo určite súvisí aj so spôsobom, ako bolo testovanie presadené a komunikované," domnieva sa Bahna.Podľa Vašečku bolo testovanie „s istou dávkou cynizmu dobrovoľné v tom zmysle, že ak boli ľudia ochotní znášať pomerne nepríjemne konzekvencie netestovania, mali možnosť sa tak rozhodnúť."
Podľa neho predstavitelia štátu, na rozdiel od minulosti, majú problém rozhodnúť sa pre povinnosť niektorých zásadných krokov.
„Ak je takýto krok vydiskutovaný a vychádza z expertného konsenzu, je v poriadku, že je povinný. Podobne ako všetci musíme platiť dane a ako je povinné očkovanie na niektoré nákazlivé choroby," vysvetlil Vašečka.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: