Ako ďalej na sociálnej sieti napísal poslanec parlamentu a bývalý policajt Lukáš Kyselica, idea návrhu vychádza z anglo-amerického konceptu žaloby „qui tam“ (taktiež známej ako „popular action“, respektíve „actio popularis).
V mene štátu by konala Generálna prokuratúra
Tú je podľa neho možné využiť v prípade, keď štátu zjavne vznikla škoda, avšak táto skutočnosť nie je adekvátne prešetrená a z politického hľadiska je takpovediac „zametená pod koberec".„Je nevyhnutné vytvoriť právne nástroje, ktoré umožnia uvedomelým a angažovaným členom občianskej spoločnosti zastúpiť štát v situáciách, keď zlyháva pri výkone svojich primárnych funkcií," uviedol Kyselica.
Orgánom konajúcim v mene štátu by podľa neho bola Generálna prokuratúra SR a jej podriadené zložky, ale aj aktívne legitimovaný občan, označený ako tretia osoba, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti.
Štát má právo na náhradu škody
„Štát je jediným subjektom, ktorý má právo na náhradu škody, a to aj v tom prípade, keď ju vymáha tretia osoba," skonštatoval poslanec. Ak by podľa neho súkromný žalobca inicioval podanie na súd voči konaniu verejného funkcionára, začne plynúť 60 dňová lehota, počas ktorej je príslušný orgán povinný v mene štátu rozhodnúť, či štát vstúpi do konania.„Ak štát vstúpi do konania, stáva sa ‚primárnym‘ účastníkom, ktorý plne disponuje procesnými právami. Súkromný žalobca sa dostáva do pozície vedľajšieho účastníka," vysvetlil Kyselica s tým, že ak je v konaní uznaný nárok štátu, pôvodný žalobca (relator) získava podielovú odmenu vo výške 30 percent zo sumy priznanej v rozhodnutí súdu.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: