Od vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine prešli sotva tri mesiace, avšak jednotná reakcia medzinárodného spoločenstva v prijatí ekonomických i ďalších sankcií voči Rusku (ako aj voči Bielorusku) je v moderných dejinách nevídaná. Čo vlastne sankcie znamenajú z právneho hľadiska a kto o nich rozhoduje? Ktoré sú najvýznamnejšie a ako ovplyvňujú Slovákov? Advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS zanalyzovala v súčasnosti prijaté sankcie voči Rusku a Bielorusku platné na našom území.
5 balíkov sankcií: Začalo to anexiou Krymu
Od februára tohto roku Európska únia uvalila voči Rusku päť balíkov sankcií, vrátane cielených reštriktívnych opatrení voči vybraným politicky exponovaným osobám (individuálne sankcie), hospodárskych sankcií, diplomatických opatrení, ako aj reštrikcií týkajúcich sa ruských médií. Rozsah, zložitosť a zrýchlené tempo procesu ich prijímania možno považovať za bezprecedentné. A už čoskoro sa môžu opäť zmeniť. V čase písania tohto článku sa v "Bruseli" rokuje o podobe šiesteho balíka.Primárnym cieľom tohto systému je spôsobiť Rusku vážne ekonomické, politické a sociálne následky za svoju vojenskú operáciu na Ukrajine, a tak účinne zmariť schopnosť Rusov pokračovať vo vojenskej agresii.
Aktuálne sankcie voči Rusku a Bielorusku, ktoré sú platné aj u nás, pramenia z práva Európskej únie. Ukladá ich teda EÚ a majú charakter nariadení a vykonávacích nariadení. Za základné nariadenie EÚ v tejto oblasti možno považovať Nariadenie Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine. Tento právny predpis bol vydaný po ruskej anexii Krymu a momentálne sa novelizuje so súčasnou situáciou na Ukrajine.
"Európska únia teda už od začiatku roka 2014 systematicky sankcionovala Rusov za anexiu polostrova Krym. Kvantita a charakter týchto sankcií je ale neporovnateľná s tými, ktoré boli nanovo prijaté a ktorými EÚ reagovala na rozhodnutie Kremľa uznať separatistov v Luhanskej a Doneckej oblasti za suverénne entity a následne zaútočiť na svojich západných susedov," objasňuje Ján Azud, partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.
Balík č. 1: Postihol separatistov, poslancov aj centrálnu banku
Európska únia dňa 23.02.2022 prijala "Prvý balík" sankcií adresovaných Rusku. Zaviedla limitácie hospodárskych vzťahov so separatistickými entitami Luhanskej a Doneckej oblasti. Balík tiež zakotvuje individuálne sankcie pre 378 osôb, z čoho veľkú časť tvoria poslanci Štátnej dumy Ruskej federácie. Tým boli zmrazené finančné prostriedky nachádzajúce sa v EÚ a zároveň sa na nich vzťahuje prísny zákaz vstupu do členských krajín EÚ."Azda najzávažnejším opatrením prvého balíka bol sektorový zákaz v poskytovaní finančných prostriedkov ruskej centrálnej banke, ako aj ruskej vláde. V momente prijatia tohto balíka došlo k limitácií prístupu Ruskej federácie na finančné a kapitálové trhy EÚ, čím sa ruskej vláde skomplikovalo financovanie vojny na Ukrajine," hovorí Azud.
Hlavní predstavitelia členských štátov EÚ sa na mimoriadnom rokovaní dodatočne zhodli na ďalších sankciách z oblasti vízovej politiky, exportu a importu jednotlivých tovarov, ako aj dopravy a energetiky.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: