1.1.2023 (Webnoviny.sk) - Rozpadom Českej a Slovenskej federatívnej republiky sa mala zaoberať aj Organizácia Spojených národov. Aktivisti, ktorí nesúhlasili s pripravovaným rozpadom spoločného štátu Čechov a Slovákov, sa totiž listom obrátili na vtedajšieho generálneho tajomníka OSN , Egypťana Butrusa Butrusa Ghálího. List odoslali v októbri 1992 v rámci iniciatívy Za spoločný štát.

„Naša vlasť, Česká a Slovenská federatívna republika, pozostávajúca z Českej republiky a Slovenskej republiky, sa má z rozhodnutia dvoch, v súčasnosti najsilnejších politických strán, rozpadnúť. Ide o politické strany, ktoré v posledných voľbách do zastupiteľských zborov v júni 1992 získali v Českej republike 33,43 percenta (ODS, pozn. SITA) a v Slovenskej republike 37,26 percenta (HZDS, pozn. SITA) hlasov. Ani jedna z týchto politických strán však nemala vo svojom politickom programe výslovne uvedené rozdelenie federácie. Neschopnosť politického dialógu medzi reprezentantmi víťazných politických strán ich priviedla k rozhodnutiu rozbiť náš štát bez toho, aby sa mohol občan k tomuto ich kroku vyjadriť,“ uvádzalo sa v liste.

Odvolávali sa na ústavný zákon

Aktivisti sa odvolávali na československý ústavný zákon číslo 327/1991, podľa ktorého má občan právo sa vyjadriť k zásadnej otázke formy štátoprávneho usporiadania v referende.

„Víťazné politické reprezentácie však považujú referendum za zbytočné. Podľa ich tvrdenia sa občania rozhodli o rozdelení štátu v posledných parlamentných voľbách, čo je ale zavádzajúca lož. Ak by občania skutočne chceli rozpad federácie, vôbec by nevolili poslancov do Federálneho zhromaždenia, ako boli k tomu vyzývaní separatistickými politickými stranami na Slovensku. Odmietnutím referenda sa porušuje ústavný zákon a občan v duchu dávnych komunistických kritérií je opäť odsúvaný na perifériu života štátu,“ konštatovali aktivisti.

Referendum o usporiadaní federácie

Signatári argumentovali aj tým, že Federálnemu zhromaždeniu bolo ešte na jeseň 1991 predložených dva a pol milióna podpisov občanov požadujúcich referendum v otázke ďalšieho štátoprávneho usporiadania federácie. Po voľbách, na jeseň 1992 vznikla ďalšia petičná výzva za vyhlásenie referenda, ktorú v predinternetovej dobe behom pár týždňov podpísali desiatky tisíc občanov.

Opakovane sa stretávali s tým, že „ani tieto hlasy občanov nie sú braté do úvahy, ba sú niektorými politikmi zásadne odmietané. Občan je opäť postavený do polohy trpeného elementu, ktorého si politici prizvú k voľbám až o štyri roky. To však už budú úplne iné voľby, v úplne inom štáte,“ uvádzalo sa v liste.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: