Predbežné výdavky dávno predčili

Japonci si uvedomujú, že väčšinu nákladov na "nové" OH 2020 budú musieť znášať z vlastnej štátnej kasy. Oficiálne výdavky týkajúce sa pôvodného termínu hier sa pohybovali na úrovni 12,6 miliardy USD. Vládny audit z decembra minulého roku bol oveľa neúprosnejší - stanovil náklady až na 28 miliárd USD.

Organizačný výbor na toto číslo reagoval tvrdením, že je otázka diskusie, čo všetko ešte sú a čo už nie sú priame olympijské náklady. Pre porovnanie, keď japonská metropola v roku 2013 uspela s olympijskou kandidatúrou, predbežné výdavky stanovili na 7,3 miliardy USD.

Čo sa týka výstavby športovísk a potrebnej infraštruktúry, Tokio do dnešného dňa vynaložilo až 7 miliárd dolárov, z nich 85 percent odtieklo z verejných zdrojov. Najdrahší bol Nový národný štadión, ktorý stál 1,43 miliardy USD. Celkový príspevok zo súkromného sektora tvoril "iba" 5,6 miliardy USD.

Medzinárodný olympijský výbor by mal viac pomôcť finančne

Diametrálne odlišné čísla ponúka pohľad na vklad Medzinárodného olympijského výboru. Strešná organizácia olympizmu vo svete prispela na financovanie OH 2020 sumou 1,3 miliardy USD. A to je len malý zlomok celkových nákladov. Príjmy MOV za predchádzajúci olympijský cyklus (2013 - 2016) dosiahli 5,7 miliardy USD. Takmer tri štvrtiny týchto peňazí pochádzali z predaja vysielacích práv a ďalších 18 percent od sponzorov.

MOV tiež disponuje rezervným fondom - približne 2 miliardy dolárov a tiež poistením na krytie nepredvídaných strát. Aj tieto peniaze by teraz mohli prísť do hry. Myslí si to aj dánsky ekonomický geograf Bent Flyvbjerg, autor knihy "Oxfordské olympijské štúdium 2016: Výdavky a ich prekročenie na olympijských hrách."

V e-maile pre AP Flyvbjerg napísal: "Podľa celosvetovej štúdie majú olympijské hry najvyššie priemerné prekročenie nákladov spomedzi megaprojektov akéhokoľvek typu. MOV by mal zdieľať väčšiu položku nákladov, mal by mať niečo ako monopol v tomto smere."

Podľa autora desiatich kníh a dvoch stoviek odborných publikácií vo svetových ekonomických periodikách by mal MOV rozšíriť svoj rezervný fond a prispieť ním na dofinancovanie OH 2020, ktoré sa uskutočnia v roku 2021. "Pokiaľ sa tak nestane, Japonci by nemali súhlasiť s navýšením výdavkov zo strany svojich občanov. Toto by mal MOV urobiť aj z etického hľadiska, keďže na konaní olympijských hier profituje," zamyslel sa dánsky odborník.

Štvrtinu bytov v Olympijskej dedine už predali

Problematicky môže o rok vyznieť aj to, či budú športovcom k dispozícii všetky zamýšľané dejiská hier. Tokio plánovalo 42 športovísk pre 33 športov, jedno miesto navyše bolo plánované pre paralympionikov. Toširo Muto pripomenul, že o rok to nemusí platiť. "Niektoré miesta možno budeme musieť prenajímať až do budúceho roka. Nemôžeme ich zbúrať a potom zasa postaviť pre účely olympiády. Toto všetko tiež znamená zvýšené náklady," zamyslel sa Muto.

Najväčší hlavybôľ môže zainteresovaným spôsobiť Olympijská dedina s lôžkami pre 11 000 športovcov a neskôr pre 4400 paralympionikov. Rozľahlé územie v Tokijskom zálive sa malo po OH 2020 premeniť na 5 632 bytov, štvrtina z nich už dokonca spoznala svojich majiteľov. Niektoré stáli údajne viac ako milión amerických dolárov.

Developerská spoločnosť Micui Fudosan uviedla, že už sa pozastavil predaj bytov v komplexe, ktorý zahŕňa 23 budov. Podľa organizátorov by mohli byť o rok problémom aj dobrovoľníci. Z celkového počtu 80 000 sa viac než 30 000 malo starať o pohodlie návštevníkov OH, informovať ich o trasách vlakových liniek, zozname ulíc a dôležitých novinách najmä pre cudzincov, ktorí nehovoria po japonsky. V novom koncepte by na týchto dobrovoľníkov nemuseli zostať peniaze.

Veľkým problémom sú už predané vstupenky

Napokon veľký problém môže nastať aj v súvislosti s už zakúpenými vstupenkami na OH 2020. Predalo sa ich 7,8 milióna, dopyt prevyšoval ponuku približne desaťkrát. Organizátori však nevedia garantovať fanúšikom vrátenie peňazí v plnej výške, lebo v pravidlách o ich predaji bola aj doložka o tzv. vyššej moci. Čiže prípad, keď nečakaná celosvetová situácia zamedzí organizácii hier v pôvodnom termíne. A tou je presne pandémia koronavírusu.

"Ešte sme sa nezhodli na tom, ako budeme postupovať. Môžeme však sľúbiť, že ľuďom, ktorí si už zakúpili lístky na olympijské podujatia, budeme venovať osobitnú pozornosť," skonštatoval Muto.



Viac k témam: Ekonomické dopady koronavírusu, Koronavírus, LOH Letné olympijské hry 2020 v Tokiu
Zdroj: Webnoviny.sk - Odklad olympijských hier bude nákladný a Japonci sa pýtajú, kto to zaplatí © SITA Všetky práva vyhradené.