Dubnica má potenciál rozvoja
"V Dubnici sme sa zamerali na kľúčové priemyselné podniky, ktoré zabezpečujú obyvateľom zamestnanosť," hovorí expert Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer. "Blízkosť priemyselných areálov k obývaným častiam mesta sa považuje za hrozbu, no my by sme ju vnímali skôr ako príležitosť. Pri správnom prevedení a s využitím aj zahraničných skúseností môže naopak blízkosť lokalít, kde je zamestnaná veľká časť obyvateľstva, zmierniť nadbytočnú mobilitu. Keďže radnica považuje individuálnu automobilovú dopravu za časť problému spojenú s kvalitou ovzdušia, poskytnutím alternatívnych možností ako sa dostať do zamestnania, by ho mohla jednoducho vyriešiť," hovorí Kacer.
Dubnica má navyše veľký potenciál rozvoja. Priemyselné mesto by mohlo prilákať výskum, napríklad vytvorením špecializovaného vedeckého centra. Takýto krok by mohol pomôcť s budovaním znalostnej ekonomiky a zvýšiť atraktivitu Dubnice pre ďalšie subjekty inovatívneho podnikania.
S tým súvisia i možnosti rozvoja do budúcnosti. "Mesto by mohlo porozmýšľať nad vytvorením podnikateľského inkubátora, ktorý by mladým ľuďom pomáhal s rozjazdom podnikania. Ideálne by bolo prepojenie so školami a priame zapájanie do vzdelávania," načrtol Kacer jeden z receptov, ako udržať v Dubnici obyvateľov.
Brezno môže byť 20-minútové mesto
V prospech Brezna hovorí jeho poloha uprostred prírody, kompaktná štruktúra i veľkosť. Okresné mesto na Horehroní sa nepasuje ani so zvýšenou nezamestnanosťou. Napriek predstave, že vďaka obklopeniu lesmi musí mať čistý vzduch, sa však mesto nachádza v zozname tých rizikových. "Najväčším problémom je lokálne vykurovanie a doprava," vysvetľuje J. Kacer. Prispieva k tomu i to, že Brezno leží v silne inverznej oblasti."Veľkou výhodou Brezna je však jeho kompaktnosť. Má všetky predpoklady na to, aby sa stalo takzvaným 20-minútovým mestom – čiže aby sa ľudia všade dostali pešo, prípadne na bicykli a ich možnosti presunu boli doplnené verejnou dopravou. Trendom je aj rozvíjanie služieb, aby pre naplnenie bežných potrieb nemuseli ľudia cestovať do iných miest," hovorí expert Smart Cities Klubu.
Brezno má podľa neho stále nenaplnený – a prehliadaný - potenciál v oblasti turistického ruchu. Aj tu by pomohlo vytvorenie podnikateľského inkubátora, ktorý by mladým a inovatívnym obyvateľom pomohol pretaviť tvorivú energiu do hodnoty pre rozvoj celého mesta.
Košice diskutovali o zákone
Na rozdiel od predchádzajúcich miest, kde workshop prebiehal na radnici, sa košické stretnutie konalo v rámci jedného z kurzov na technickej univerzite. Najväčšia diskusia spolu so zástupcami mesta sa rozprúdila na témy starého a nového zákona o ovzduší.Spoločným znakom pre všetky tri mestá je možno zanedbaná šanca pri príprave plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja miest. V rámci nich by bolo potrebné zrozumiteľne prepísať konkrétne aktivity do všetkých zložiek mesta. Tam sa však práca nekončí, základný rámec treba "predať" obyvateľom, aby si ho osvojili alebo o ňom minimálne vedeli.
Cieľom projektu Smart Cities Academy bolo sústrediť pozornosť na problematiku kvality ovzdušia. Ide totiž o dôležitú zložku budovania inteligentných miest, v ktorých ich obyvatelia budú radi bývať a napĺňať ich potenciál.
Hlavnou cieľovou skupinou projektu sú samosprávy, ich predstavitelia a odborníci, ktorí sa o ich rozvoj starajú. Vedľajšou cieľovou skupinou je potom široká verejnosť, pričom špeciálna pozornosť sa venuje mládeži. Projekt, spolufinancovaný Európskou úniou z operačného programu Kvalita životného prostredia po odbornej stránke zastrešoval Slovenský hydrometeorologický ústav.
Informačný servis
Viac k témam: PR, Smart Cities Academy
Zdroj: SITA.sk - Slovenské mestá hľadali možnosti rozvoja a lepší vzduch © SITA Všetky práva vyhradené.
