Predseda občianskeho združenia Banícky cech horného Spiša Slavomír Kyseľa v štôlni Strieborná v Poprade-Kvetnici. Poprad, 16. november 2023. Foto: SITA/Mária Frisová
V najbližších mesiacoch chce nechať sprístupniť štôlňu svätej Heleny, pôvodne svätej Kláry, pre študentov i turistov. Podobné zámery má združenie aj so stredovekou štôlňou Strieborná na Kvetnici.
Ako pre agentúru SITA povedal predseda združenia Slavomír Kyseľa, o záchranu ojedinelej technickej pamiatky sa usilujú niekoľko rokov, za sebou majú od roku 2015 viacero banských prác.
Začiatok ťažby v roku 1562
Kým prvá písomná zmienka o štôlni sv. Kláry pochádza podľa Kyseľu z roku 1308, v štôlni Strieborná sa začalo s prácami o viac ako dve storočia neskôr.Zobraziť fotogalériu k článku:
Baníctvo a štôlňa Strieborná (fotografie)
„História tejto štôlne sa začala písať v roku 1561, keď spišský gróf Vít Fabián a poľský správca zálohovaných spišských miest Šimon Gladič požiadali poľského kráľa Žigmunda Augusta o dobývacie práva do štôlne, kde prieskumom zistili, že ťažba by mohla byť rentabilná, pretože sa tam našla medená ruda,“ priblížil. Povolenie dostali a s ťažbou začali v septembri 1562. „Najali si svojich baníkov, ktorí tu pracovali ručne za pomoci želiezka a kladivka," poznamenal Kyseľa.
Napriek tomu, že okrem medi sa tam našlo aj zlato i striebro, medená baňa bola po dvoch rokoch zatvorená. „Po roku 1564 ťažbu ukončili, no nevieme, z akého dôvodu.
Baníckou činnosťou je podtatranský región poznačený
Historik Ján Vencko vo svojom diele venovanom spišským cistercistom ale píše, že v štôlni v baníctve ešte pokračovali ďalší ťažiari, ďalej však históriu baníctva nerozvádzal, dodal predseda združenia s tým, že ďalšie informácie sa už získať nepodarilo, keďže archív mapujúci aj túto časť histórie v neďalekom Spišskom Štiavniku v minulosti vyhorel.V publikácii Dejiny Popradu dnes už nebohý historik Ivan Chalupecký napísal, že za ukončením banskej činnosti mohla byť malá výnosnosť bane či nedostatočné technické vybavenie.
Baníckou činnosťou je však podtatranský región poznačený. „Okolité kopce, Kozie chrbty, sú dosť prekopané. Okrem Kvetnice sa ťažilo aj vo Vikartovciach, v Spišskom Bystrom i Hranovnici, ktorá bola banským mestečkom, a rovnako aj vo Vernári i Gánovciach," pripomenul Kyseľa.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
