Ako ďalej pre agentúru SITA povedal archeológ Marián Soják z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), hradisko či lokalita v súčasnom Tatranskom národnom parku však boli využívané podľa výskumu nielen v druhej polovici 13. až prvej tretine 14. storočia, ale už v časoch mladšej doby železnej, teda niekedy medzi 4. až 1. storočím pred Kristom.
Otázky vyvolali lidarové snímky
Archeológovia predpokladajú, že v stredoveku sa tam v čase nebezpečenstva uchyľovali takzvaní páni z Lomnice. Išlo o predkov známej šľachtickej rodiny rodu Berzeviczy, ktorá založila Veľkú Lomnicu.Otázky o spomínanej lokalite vyvolali lidarové snímky, teda laserové vyobrazenie terénu bez vegetácie stromov. „Miestny historik Dušan Korytko si všimol anomálie na mape nad Tatranskou Lesnou. Spojil sa s nami, a naozaj, na snímkach sú evidentne zakreslené minimálne dve hradiská, možno až tri, s valovými opevneniami a priekopami,“ priblížil Soják, ktorý sa do výskumu pustil v rámci grantového projektu spolu s riaditeľom Archeologického ústavu SAV Matejom Ruttkayom.
V polohe, ktorá sa na starých mapovaných zobrazeniach nazýva Studený hrádok, tak archeológovia objavili skutočne maličký hrádok. „Je to maličká poloha, nemá ani 20 metrov v priemere, je tam vidieť nejaký val i anomálie v teréne. Možno ide o opevnenú hradnú vežičku, odborne nazývanú motte,“ priblížil Soják. Lokalita je však podľa jeho slov intenzívne zasiata vegetáciou, nakoniec sa preto výskumníci zamerali na vyššie ležiacu polohu s voľnými miestami vhodnými na výskum.
Na výskum potrebovali rôzne povolenia
„Keďže ide o územie Tatranského národného parku, na všetko sme si museli vybavovať povolenia, a to nielen zo strany Krajského pamiatkového úradu v Prešove, ale aj Správy Tatranského národného parku (TANAP). Vzhľadom na najvyšší stupeň ochrany sme v Studenom hrádku nechceli a nemohli urobiť intenzívny výrub stromov,“ vysvetlil. Archeológovia sa preto na začiatku júla presunuli na vyššie ležiacu polohu, nazývanú Šiance, v nadmorskej výške 1 030 metrov.„Na lidarovej snímke, aj priamo v teréne je krásne vidieť opevnenia aj s valmi, priekopami a príjazdovou cestou. Prvú sondu sme umiestnili priamo na akropole, teda na temene vrchu, kde sme na najvyššom mieste odkryli zvyšok nasucho naukladanej kamennej podmurovky,“ opísal ďalej archeológ Soják. Pre okolité veľké stromy sa tam podarilo vytýčiť sondu s rozmermi štyri krát šesť metrov.
„Zachytili sme časť zrubového príbytku so suchou kamennou podmurovkou alebo zvyšok nejakej obytnej veže. Našli sme aj nepočetnú, ale výraznú keramiku z druhej polovice 13. až prvej tretiny 14. storočia,“ objasnil. Pod touto úrovňou ešte odkryli zvyšok ohniska s keramikou zaraďovanou do predpúchovského horizontu alebo samotnej púchovskej kultúry, teda do 4. až 3. alebo až 1. storočia pred Kristom.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: