Europarlament je spoluzákonodarca, to znamená, že má právomoc prijímať a meniť právne predpisy a rozhoduje o ročnom rozpočte EÚ rovnocenne s Radou EÚ.
Spolurozhodovanie sa používa najviac
Prevažná väčšina právnych predpisov EÚ prechádza riadnym legislatívnym postupom, v niekoľkých oblastiach sa však s Európskym parlamentom len konzultuje.Európsky parlament podľa svojich právomocí dohliada na prácu Komisie a iných orgánov EÚ a spolupracuje s národnými parlamentmi krajín EÚ, aby sa dozvedel ich názor.
Postup známy ako spolurozhodovanie sa používa najčastejšie a vďaka nemu má EP a Rada Európskej únie rovnakú váhu.
Tento postup sa napríklad vzťahuje na oblasti ako prisťahovalectvo, energetika, doprava, zmena klímy, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa a správa hospodárskych záležitostí.
Niekedy sa súhlas vyžaduje
Existuje niekoľko oblastí, v ktorých sa používajú iné rozhodovacie postupy. V oblastiach ako zdaňovanie, právo hospodárskej súťaže a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika sa s Európskym parlamentom konzultuje.V takýchto prípadoch môže parlament schváliť alebo zamietnuť legislatívny návrh alebo navrhnúť jeho zmeny. Rada však nie je právne povinná postupovať podľa stanoviska parlamentu, aj keď musí pred prijatím rozhodnutia naň čakať.
Sú prípady, keď sa vyžaduje súhlas europarlamentu. Ide napríklad o pristúpenie nových členských štátov, medzinárodné obchodné dohody medzi EÚ a tretími krajinami alebo skupinami krajín. Postup súhlasu sa používa aj pri konečnom rozhodnutí o vymenovaní Európskej komisie.
Hoci navrhovať nové právne predpisy EÚ je úlohou Komisie, europarlament sa môže chopiť iniciatívy tým, že vyzve Komisiu, aby predložila legislatívny návrh.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: