26.8.2024 (SITA.sk) - Každý deň sa v leteckom priemysle vyprodukuje obrovské množstvo odpadu, ktoré predstavuje značnú záťaž pre životné prostredie. Napriek snahám o jeho zníženie, sú tieto čísla alarmujúce.

Dvanásťtisíc olympijských bazénov odpadu z jedla

Medzinárodná asociácia leteckých dopravcov (IATA) zverejnila minulý rok informáciu, že priemerný cestujúci vyprodukuje v leteckej doprave približne 1,43 kg odpadu na let, z čoho 20 percent tvoria nedotknuté potraviny a nápoje. Ročne je to až 6 miliónov ton odpadu z jedla, ktorý by dokázal naplniť takmer 12-tisíc olympijských bazénov. Prečo je to tak? Letecké spoločnosti čelia prísnym hygienickým predpisom a v snahe zabrániť šíreniu rôznych chorôb sa nespotrebované jedlá a potraviny nemôžu znovu použiť, napríklad pri ďalšom lete. Všetko jedlo, ktoré cestujúci počas letu nedojedia, sa považuje za kontaminované a musí sa po pristátí okamžite zlikvidovať. "Táto situácia vedie k značným environmentálnym a ekonomickým dopadom, pretože veľké množstvo potravín končí ako odpad. Letecké spoločnosti tak čelia zložitej výzve, ako efektívne znížiť tento odpad, pričom musia zároveň dodržiavať prísne hygienické normy a zabezpečiť bezpečnosť cestujúcich. Navyše je letecký priemysel odvetvie, kde sa akékoľvek environmentálne zmeny odzrkadľujú relatívne pomaly, nakoľko podliehajú rôznym medzinárodným pravidlám a zákonom," vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK. ENVI - PAK už viac ako 20 rokov zabezpečuje na slovenskom trhu triedený zber odpadu, jeho zhodnocovanie a recykláciu. Taktiež verejnosť informuje o problémoch s odpadmi a edukuje ju ohľadom minimalizácie tvorby a správneho triedenie odpadu.

Rozdiely sú medzi ekonomickou a biznis triedou

Milan Bez Mapy je najúspešnejší travel bloger a podľa rebríčka Forbes aj druhý najvplyvnejší influencer na Slovensku za uplynulý rok. Svoje publikum si získal najmä tipmi, ako si dovolenku a cestovanie užiť naplno. Na svojom konte má približne 70 krajín a tisíce nalietaných kilometrov. Aj on si uvedomuje množstvá odpadov, ktoré sa vytvárajú na palube lietadla. "Letecké spoločnosti si problém s odpadom uvedomujú a postupne zavádzajú drobné zmeny, ale za 12 rokov môjho intenzívneho lietania sa toho zmenilo len veľmi málo. Modernizácia sa deje, ale dovolím si tvrdiť, že pre letecké spoločnosti je to z dôvodu znižovania vlastných nákladov," hovorí Milan.

Odpadu na krátkych letoch je logicky menej ako na tých dlhých, kde jedlo ponúkajú viackrát. Milan priznáva, že nevie, čo sa ďalej deje s jedlom, ktoré sa nepredá. V lietadlách sa stretáva najmä s plastmi. Rozdiel v množstve odpadu medzi ekonomickou a biznis triedou je podľa neho markantný. "Zatiaľ čo v biznis triede vám jedlo naservírujú na porcelánových tanieroch a s kovovým príbormi, v ekonomickej triede je takmer všetko z plastov na jedno použitie – aj taniere aj príbor," podotýka.

Milan sa snaží prispievať k znižovaniu odpadu aj vlastnými krokmi: "K tvorbe odpadu veľakrát prispievajú aj samotní pasažieri. Ja si preto radšej nosím vždy vlastnú fľašu, do ktorej si dolievam vodu, prípadne používam iba jeden pohár, do ktorého mi letušky dolievajú nápoje alebo kávu."

Okrem odpadu z jedla a samotných jednorazových riadov odpad vzniká aj pri používaní jednorazových slúchadiel alebo diek. Deky síce nie sú určené iba na jedno použitie, ale kvôli hygienickým normám sú vždy zabalené v plastovom obale. Na toaletách sú to zase rôzne obrúsky, zvlhčovače vzduchu alebo obaly s hygienickými a kozmetickými potrebami.

Odpadu, najmä toho plastového, je teda stále dosť. "Alternatívou do budúcnosti môžu byť biologicky rozložiteľné materiály, ktoré sú však ešte stále drahšie ako plast. Okrem toho sa viaceré letecké spoločnosti snažia minimalizovať odpad využívaním recyklovateľných alebo opakovane použiteľných materiálov na balenie jedál, ale aj zavedením inovatívnych riešení, ako sú napríklad digitálne palubné lístky, ktoré nahrádzajú tradičné papierové verzie," vymenúva Katarína Kretter.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: