Budova bývalej modrotlačiarenskej dielne v podtatranskej obci Hranovnica, národná kultúrna pamiatka, ktorá si pripomína 200. výročie založenia a zároveň 50. výročie jej ukončenia. Bola jednou z najdlhšie fungujúcich dielní na Slovensku, plátno v nej farbili od roku 1824 do roku 1974. Hranovnica, 16. október 2024. Foto: SITA/Mária Frisová
Ako pre agentúru SITA pripomenul etnológ z Hranovnice Adam Benko, ktorý sa rovnako venuje modrotlači, budova dielne bola v roku 1980 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Modrotlač ako remeselná technika zdobenia
Modrotlač je ako remeselná technika zdobenia a sfarbenia látky zapísaná od roku 2018 do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. V Hranovnici založil modrotlačiarensku dielňu v roku 1824 Ján Nehrer."Hranovničania boli výborní v pestovaní ľanu. Máme záznam o tom, že jedna hranovnická rodina vyrobila ročne až sto rífov plátna, pričom jeden ríf predstavuje 80 centimetrov," opísal Benko vtedajšie ideálne zázemie pre fungovanie dielne.
Po Nehrerovej smrti dielňu prezval Samuel Kozábek a následne Michal Urban, ktorý bol starým otcom Elemíra Montška z maminej strany. Na začiatku 20. storočia prevzal dielňu jeho zať Kornel Montško a po jeho skorej smrti syn Elemír, ktorý mal v tom čase 25 rokov. Rodina Montškovcov však bola s farbiarstvom spätá dávno predtým. Jej korene siahali do oblasti Starej Ľubovne.
"Najstarší záznam o farbiaroch Montškovcoch je z prelomu 18. a 19. storočia z Hniezdneho," doplnil etnológ.
Dielňa bola veľmi populárna
Dielňa na konci dediny za Elemíra Montška prosperovala a bola veľmi populárna. On sám bol považovaný za jedného z najlepších farbiarov na Slovensku."Ako jeden z mála ovládal techniku štvorfarebnej tlače. Veľa ľudí si totiž myslí, že modrotlač musí byť nutne bielo-modrá, ale ona môže byť aj zeleno-modrá, prípadne aj v rôznych iných farebných kombináciách. Okrem klasickej modrej farbil aj rôzne tmavé odtiene, ktoré boli veľmi obľúbené hlavne na Spiši. No jeho dielňa bola veľmi vyhľadávaná aj široko-ďaleko za Spišom," priblížil Benko.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
