Na pražskom Albertove sa v piatok 17. novembra 1989 zišlo asi 15-tisíc českých a slovenských študentov, aby si pripomenuli zatvorenie českých vysokých škôl nacistickým Nemeckom v roku 1939. Po skončení zhromaždenia sa veľká časť študentov spoločne vydala ulicami mesta smerom k Václavskému námestiu a dožadovali sa demokratických zmien.
Surové napadnutie študentov
Na Národnej triede im cestu z oboch strán zatarasil kordón príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, ktorí boli už od rána v pohotovosti. Demonštrantov vyzvali na rozchod a jednotky špeciálneho určenia začali demonštrantov surovo biť obuškami a zatýkať. Uzavretý priestor sa dal opustiť len cez takzvané „uličky“, v ktorých sa brutálnej bitke taktiež nedalo vyhnúť.O násilnom policajnom zásahu proti študentom sa cez víkend verejnosť postupne dozvedala od prítomných očitých svedkov, ale aj zo zahraničného vysielania. V mníchovskom rádiu Slobodná Európa odznela aj falošná informácia o smrti jedného študenta.
Podpora pre vysoké školy
Oficiálnym, komunistami ovládaným médiám, ktoré o zásahu najprv mlčali a neskôr situáciu zľahčovali a skresľovali, vtedy nikto nedôveroval. Obyvatelia už mesiace predtým vnímali dianie v okolitých krajinách – uvoľňovanie režimu v Maďarsku, volebný úspech opozičnej Solidarity v Poľsku či pád Berlínskeho múru v rozdelenom Nemecku. Verejnosť sa začala aktivizovať, odmietala sa už dať zastrašiť.Na Národnú triedu, kde sa zásah odohral, chodili ľudia už od nasledujúceho sobotného rána zapaľovať sviečky. Vlna nevôle, ktorú vyvolali informácie šíriace sa medzi verejnosťou, sa už nedala zastaviť. Divadlá rušili predstavenia, študentskí lídri sa rozhodli požiadať o podporu ostatné vysoké školy. Zrodila sa myšlienka celoštátneho študentského štrajku.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: