Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok. Foto: archívne, SITA/Milan Illík
V prípade zvýšeného počtu bombových hrozieb, napríklad v konkrétnom regióne, sa podľa dokumentu môže stať, že ďalšie osoby začnú tieto aktivity opakovať a kopírovať. Aj tento fakt preto podľa ministerstva vnútra treba pri hodnotení úrovne bombovej hrozby vyhodnotiť a zvážiť použitie nižšieho stupňa ohrozenia.
Bombová hrozba podľa metodiky
Za bombovú hrozbu pritom podľa metodiky možno považovať akúkoľvek komunikáciu, ktorou osoba útočníka oznámi umiestnenie výbušného zariadenia alebo zámer aktivovať ho. Dôsledky bombovej hrozby, a to aj v prípade, ak sa v priestoroch v skutočnosti nenachádza žiadne výbušné zariadenie, môžu byť pre organizáciu, podujatie, personál alebo objekt nebezpečné a môžu spôsobiť škody veľkého rozsahu. Celkovo rezort vnútra rozlišuje tri stupne bombovej hrozby - nízke riziko, stredné riziko a vysoké riziko."Väčšina hrozieb bombovým útokom sa nikdy nenaplní, pretože primárnym cieľom útočníka (najmä ak ide o anonymné nahlásenie hrozby) je vyvolať strach, paniku, prípadne narušenie činnosti cieľového subjektu (napríklad odročenie pojednávania na súde). Treba však vždy svedomito sledovať indikátory potenciálneho útoku a postupovať podľa vypracovaných plánov, aby nedošlo k tragickým incidentom," zdôraznil rezort vnútra v informatívnom materiáli.
Prípad vysokého rizika bombového útoku
Ako ďalej uviedol, v prípade vysokého rizika bombového útoku je vyhrážka priama, veľmi konkrétna a vysoko realistická. "Môže obsahovať mená, časové údaje alebo miesto uloženia výbušného zariadenia a podobne," skonštatovalo v dokumente ministerstvo.Útočník v takomto prípade napríklad odhalil svoju stotožniteľnú identitu a vyhrážka naznačuje, že už došlo k vykonaniu konkrétnych krokov. "Útočník vykazuje znalosť zbraní, alebo obsah vyhrážky naznačuje, že vopred vykonal sledovanie a obhliadku cieľových priestorov alebo osôb," uvádza sa v dokumente.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
