28.3.2025 (SITA.sk) - Slovenské zdravotníctvo čelí vážnemu problému – nedostatku ľudí. Chýbajú lekári, sestry, farmaceuti aj ďalší zdravotnícki pracovníci. Hoci ide o problém celej Európy, na Slovensku je situácia kritická. Odborníci sa počas druhého dňa konferencie ITAPA Health & Care 2025 zhodli, že bez odvážnych zmien v systéme a strategického plánovania sa bude tento stav len zhoršovať. "Zdravotnícke povolania prestávajú byť pre mladých atraktívne. Mnohí študenti si zdravotnícke študijné odbory nevyberajú ako prvú alternatívu ich profesijnej budúcnosti," vyhlásila riaditeľka Odboru zdravotníckeho vzdelávania Ministerstva zdravotníctva SR Monika Jankechová s tým, že na štúdium ošetrovateľstva sa zapíše len približne polovica tých študentov, ktorí oň pôvodne prejavili záujem: "V spoločnosti sa stratil status a prestíž zdravotníckeho povolania. V minulosti bolo zdravotnícke povolanie sestra v spoločnosti akceptované a uznávané. Aj preto rezort aktuálne pripravuje projekt propagácie zdravotníckych povolaní, ako aj strategický dokument riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve."

Stav sa bude zhoršovať

S nedostatkom zdravotníckeho personálu sa pritom trápi celé Slovensko. No kým malé nemocnice bojujú najmä s nedostatkom lekárov, vo veľkých chýbajú sestry. "Integrovali sme programy na podporu ľudských zdrojov, investovali sme nemalé peniaze a relatívne sa nám podarilo zabezpečiť personál. No zázraky sa nedejú zo dňa na deň – musíme na tom pracovať systematicky a dlhodobo," vysvetlila Silvia Pekarčíková, vedúca odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja. Ako ďalej dodala, zdravotnícke povolania – s výnimkou medicíny – dnes nie sú pre mladých ľudí atraktívne. Situáciu ešte zhoršuje odchod absolventov do zahraničia: "A stav sa bude zhoršovať. Žiaľ, nič iné nás nečaká."

Odborníci sa na ITAPA Health & Care 2025 zhodli, že ak má systém prežiť, kompetencie sa budú musieť presúvať. A to napríklad od lekára na sestru a tiež sa budú musieť etablovať aj iné nezdravotnícke povolania v zdravotnom systéme ako administratívni pracovníci. To znamená, že zdravotná sestra nemá byť zahltená administratívou a dvíhaním telefónov - a očkovať nemusia iba lekári. "Nemusíme vymýšľať nič nové – stačí sa inšpirovať krajinami, kde to funguje. Farmaceuti dokážu pomôcť pri bežných diagnózach, čím odbremenia lekára. A skutočne nejde o to, aby ľudia odkladali starostlivosť, práve naopak – ide o to, aby sa k nej dostali rýchlejšie," upozornil aj Jaroslav Kypr, prevádzkový riaditeľ siete lekární Dr. Max. Dodal, že práve očkovanie v lekárňach na chrípku lekármi a farmaceutmi je niečo, k zavedeniu čoho sme blízko a na čom sme ostatné roky intenzívne pracovali. "Ak by som mal byť optimistický, tak poviem, že možno koncom roka už budú prvé lekárne, kde sa bude očkovať."

Len prehodnotenie kompetencií nepostačí, je nevyhnutné zatraktívniť aj samotné povolania. Ako uviedol Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov SR, platí, že "ak moji rodičia videli v zdravotníckom povolaní uznané postavenie svojho dieťaťa, bola to motivácia. Dnes, keď sestry aj lekári strácajú v očiach verejnosti rešpekt, nikto nedá dieťa na zdravotnícku školu." Personálnu krízu zhoršuje aj zväčšovanie rozdielu medzi platom sestier v ambulanciách a nemocniciach. "Sestry odchádzajú z ambulancií do nemocníc. Hoci tam musia pracovať na smeny, finančne sa im to oplatí viac ako ambulantné miesto. A to je obrovský problém pre ambulantných lekárov – sestry nenahradí ani umelá inteligencia."

Na potrebe dlhodobého strategického plánovania sa zhodol aj prezident Slovenskej komory zubných lekárov Igor Moravčík. Pripomenul, že hoci zubných lekárov je dostatok, chýbajú najmä sestry a odborný podporný personál. "Sestry sú často v preddôchodkovom veku a nie je ich kým nahradiť. To znamená, že ak by sme dodržiavali všetky stanovené normatívy, museli by sme zavrieť 10 až 15 ambulancií. Riešením je zatraktívniť tieto povolania, zlepšiť informovanosť a ohodnotenie, no zároveň aj prehodnotiť normatívy podľa reálnej situácie," upozornil Igor Moravčík.

Slovensko vs. zahraničie

Skúsenosti slovenských lekárov pracujúcich v zahraničí zároveň ukazujú, že riešením nie je len zvyšovanie počtu zdravotníkov, ale aj lepšia organizácia systému, jasné rozdelenie kompetencií a zmena postoja spoločnosti. Marcela Trnková, všeobecná lekárka vo Veľkej Británii, upozornila, že práve primárna starostlivosť dokáže odľahčiť preťažený systém – ak má potrebné kompetencie. "V UK riešime ako obvodní lekári veľkú časť diagnóz sami. K špecialistovi sa pacient dostane až vtedy, keď si s tým naozaj nevieme poradiť. Aj migrénu bežne riešim ja – a ak treba, mám na telefóne neurológa, ktorý mi poradí. Takto sa pacient dostane k starostlivosti rýchlo, aj keď ho nevidí desať rôznych lekárov." Systém sa pritom podľa nej neopiera len o lekárov – ale aj o edukáciu pacientov a vyššie kompetencie lekárnikov. "Pacienti vedia, že k lekárovi sa nechodí s každým nachladnutím. Vedia sa poradiť v lekárni, a keď treba, lekárnik im predpíše lieky."

Dôležitosť personálneho zabezpečenia zdôraznil aj lekár Peter Lehocký, ktorý pôsobí v Rakúsku. Podotkol, že aj krajiny s vyšším rozpočtom zápasia s nedostatkom ľudí. "V Nemecku potrebujú desaťtisíc uchádzačov o chirurgiu ročne. Vychovajú len tritisíc. A päťsto z nich po prvom roku skončí." Pripomenul tiež, že dostupnosť starostlivosti by nemala byť otázkou rozpočtu pacienta. "Zdravie nemôžeme prepočítavať na peniaze. Ak človek potrebuje liečbu, mal by ju dostať – aj keď je zložitá a drahá."

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: