14.4.2025 (SITA.sk) - Viaceré významné nálezy sa podarilo objaviť slovenským archeológom počas ich výskumu v Kuvajte. Na ostrove Failaka v Perzskom zálive skúmali nestoriánsku osadu z ranoislamského obdobia zo 7. - 8. storočia nášho letopočtu, ktorá pozostáva z vyše 150 usadlostí. Tie sa rozprestierajú okolo centrálnej časti, v ktorej sa nachádza kostol, kláštor a rôzne typy obydlí. Žili tu nestoriáni, príslušníci východnej cirkvi, ktorí sa v 5. storočí oddelili od väčšinovej cirkvi.

Átrium na antický spôsob

Slovenskí archeológovia vo vnútri jedného z najväčších dvorcov preskúmali palácovú stavbu z nepálených tehál, ku ktorej prislúcha hlinito-kamenná obslužná stavba s viacerými miestnosťami a menšia hospodárska stavba.

Usadlosť bola obkolesená mohutným hlineným múrom a vnútorné stavby dokopy vytvárala akési átrium na antický spôsob. „Okrem iného sa nám podarilo nájsť vyše 300 sklenených nálezov. Zväčša išlo o fragmenty nádob – poháre, džbány, fľaše, ale ako prekvapenie aj sklenené svietniky a nádoby na destiláciu aromatických látok, možno aj alkoholu,“ povedal pre agentúru SITA zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta.

Zobraziť fotogalériu k článku:
Slovenskí archeológovia v Kuvajte skúmali palác raných kresťanov z nestoriánskej cirkvi (fotografie)

Prítomnosť veľkého množstva sklenených nálezov je podľa neho dôkazom hospodárskej vyspelosti tejto komunity a tiež čulého obchodného kontaktu s okolitým i ďalekým svetom. „Sklo pochádzalo z rôznych oblastí. S istotou vieme povedať, že zo Sýrie, no možno aj z Egypta a z Mezopotámie,“ dodal Pieta.

Výzdoba v tvare nestoriánskeho kríža

Pôvodný názov ostrova Failaka bol Ithaka, podľa rodného ostrova bájneho Odysea. Nestoriáni sem prišli zrejme z Mezopotámie. Okolité obyvateľstvo bolo islamské, nažívali tu vedľa seba v pokoji a mieri. V palácovej stavbe pravdepodobne býval predstavený miestnej komunity.

„Na omietke zdobenej červeným farbivom sa podarilo objaviť aj výzdobu v tvare nestoriánskeho kríža, ktorý má typický tvar. Nestoriáni si takto cielene označili svoje obydlie, aby deklarovali príslušnosť k svojej komunite,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu SAV a vedúci kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie Matej Ruttkay.



„Nestoriáni boli výborní lovci perál, s ktorými tiež aj obchodovali. V susednej usadlosti sa podarilo nájsť šperkársku dielňu na spracovanie vzácnych kameňov, najmä ametystov, ktorých už máme dnes vyše päť kilogramov. Preosievanie jednotlivých vrstiev stále pokračuje a objavujú sa nové a nové druhy suroviny, ale i opracované polotovary – granáty, almandíny, rubíny a je možné, že sa tento rok potvrdí aj prítomnosť zafíru, ktorý mohol pochádzať z Afriky,“ priblížil Ruttkay.

Všetko to dokladá bohaté obchodné styky obyvateľov tohto ostrova. „Dá sa povedať, že ide koniec koncov o posledný 'veľký' ostrov pred plavbou do Mezopotámie. Bol na ňom aj Alexander Veľký,“ dodal.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: