Bývalý český premiér Andrej Babiš. Foto: archívne, SITA/AP
„Ústav pamäti národa nemôže byť žalovaný za informácie uvedené v registračných protokoloch ŠtB a nemá vedomosť o tom, že by Andrej Babiš viedol iné súdne konanie voči Slovenskej republike za jeho evidenciu v registračných protokoloch ŠtB,“ zdôraznil Miklovič.
Krycie meno "Bureš"
Ministerstvo vnútra minulý rok na jeseň uzavrelo zmier s bývalým premiérom Českej republiky Andrejom Babišom v súvislosti s jeho neoprávneným zaradením do databázy agentov bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorý schválil Mestský súd Bratislava IV. Ministerstvo v rámci zmieru uznalo, že žalobca Babiš bol evidovaný ako agent pod krycím menom "Bureš" neoprávnene a že s ŠtB vedome nespolupracoval.Babiš sa zaviazal, že nebude voči štátu uplatňovať nároky na náhradu škody ani nemajetkovú ujmu a zoberie späť sťažnosti na Európskom súde pre ľudské práva. Rezort podľa vlastných slov pristúpil k zmieru na základe právnych a ekonomických rizík, s ktorými by sa spájalo pokračovanie sporu.
Procesne neprípustné dovolanie
Dve nezávislé analýzy totiž signalizovali vysoké riziko prehry, čo by mohlo viesť k dodatočným finančným nárokom zo strany Babiša. Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí senátu ešte 1. februára 2024 odmietol ústavnú sťažnosť Babiša proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. júna 2022 a uzneseniu Najvyššieho súdu SR z 31. augusta 2023, ktoré sa týkali sporu o jeho evidencii v zväzkoch ŠtB.Predtým v tejto veci senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v spore o ochranu osobnosti medzi Babišom a Ústavom pamäti národa (ÚPN) odmietol v auguste 2023 Babišovo dovolanie. Dovolanie bolo totiž podľa verdiktu procesne neprípustné.
Senát Krajského súdu v Bratislave v júni 2022 zamietol žalobu bývalého českého premiéra Andreja Babiša na ochranu osobnosti proti Ústavu pamäti národa. Dôvodom bolo, že žalovaný, teda ÚPN, podľa nálezu Ústavného súdu SR nie je pasívne vecne legitimizovaným subjektom.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
