Vlajky Európskej únie vejú vo vetre na pol žrde na pamiatku bývalého predsedu Európskej komisie Jacquesa Delorsa pred sídlom v Bruseli. Foto: archívne, SITA/AP
Bruselská delegácia sa stotožňuje s rozsiahlymi obavami z pokračujúceho používania zrýchleného legislatívneho konania. Jej členovia vyzývajú na zmysluplné konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou ako neoddeliteľnou súčasťou riadneho legislatívneho postupu, k čomu nabádal aj Ústavný súd v súvislosti s reformou trestného práva.
Zákon o zahraničných agentoch
Podobné obavy sa objavili aj v súvislosti s tzv. „zákonom o zahraničných agentoch“. Podľa poslancov európskeho výboru zákon pravdepodobne mimoriadne sťaží fungovanie mimovládnych organizácií a vytvorí podmienky, ktoré urobia ich prácu prakticky neudržateľnou. Pretrvávajú tiež vážne pochybnosti o zlučiteľnosti zákona s Chartou základných práv EÚ.Delegáciu tvorili Javier Zarzalejos (EPP, ES), Sophie Wilmès (Renew, BE), Daniel Freund (Zelení/EFA, DE) a Milan Uhrík (ESN, SK). Poslanci Zarzalejos, Wilmès a Freund vydali po návšteve Slovenska vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že Slovensko vynaložilo úsilie na zvrátenie niektorých kontroverzných iniciatív, vrátane zníženia trestov za trestné činy súvisiace s korupciou alebo predĺženia premlčacej lehoty za sexuálne násilie.
Kritická otázka na Slovensku
Monitorovacia skupina však trvá na tom, že stále je potrebný výrazný pokrok. Keďže viac ako 80 percent verejných investícií na Slovensku financuje Európska únia, EÚ zohráva priamu a zásadnú úlohu v hospodárskom rozvoji krajiny. Poslanci zdôrazňujú, že EÚ nie je len zdrojom financovania, ale je kľúčovým motorom príležitostí a prosperity pre ľudí na Slovensku.„Jednou z najväčších obáv je dopad reformy trestného práva, najmä na boj proti korupcii. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry môže výrazne znížiť protikorupčnú infraštruktúru a kapacity Slovenska v oblasti boja proti korupcii. Naznačuje to už výrazný pokles obvinení po reštrukturalizácii systému,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Stav slobody médií na Slovensku zostáva podľa europoslancov kritickou otázkou, ktorá si vyžaduje naliehavú pozornosť. „Rozhodnutie vlády nahradiť verejnoprávneho vysielateľa RTVS novovytvoreným subjektom STVR spolu so zmenami v postupe vymenovania jeho riaditeľa vyvolalo vážne otázky o nezávislosti vysielateľa od politického zasahovania a súladu procesov s Európskym zákonom o slobode médií, najmä pokiaľ ide o záruky redakčnej autonómie a udržateľného verejného financovania,“ uviedli.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
