Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
„Ľudia sú stále skeptickejší, či sa spoločenské problémy dajú riešiť štandardne, teda voľbami či súdmi,“ upozornil DEKK a priblížil, že väčšina Slovákov žije v presvedčení, že aktuálny systém je nastavený proti nim. Údaje pochádzajú z najnovšej štúdie Polarizácia a Antisystém 2025.
Antisystém
Antisystém inštitút definuje ako subjektívne presvedčenie, že systému nezáleží na blahu človeka alebo mu zámerné škodí. Na Slovensku má tento pocit úplne alebo čiastočne 52,5 percenta opýtaných. Tento pocit nemá čiastočne alebo úplne 42,9 percenta ľudí a odpovedať nevedelo 4,6 percenta respondentov. DEKK Inštitút prieskum vykonával na vzorke 1 017 respondentov.Z prieskumu vyplynulo, že najväčšia časť Slovákov (41,7 %) vidí riešenie v zlepšovaní spoločnosti stále v postupných reformách. DEKK Inštitút však upozornil, že od nástupu nového milénia narastá záujem o radikálne riešenia. Prieskum ukázal, že približne 15,5 percenta ľudí na Slovensku si myslí, že pozitívne zmeny sa dajú dosiahnuť iba revolúciou.
Revolučný potenciál
„V roku 1998 podporovali revolúciu len necelé tri percentá obyvateľov,“ podotkol DEKK. Ako upozornil hlavný výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč, revolučný potenciál je strata dôvery v riešene spoločenských problémov štandardnými cestami - reformami. Môže to podľa neho súvisieť so stratou viery v to, že má druhá strana záujem diskutovať o ich problémoch.„V politickom kontexte sú zástancovia radikálnych riešení často zdrojom hlasov pre strany sľubujúce radikálne zmeny či riskantné inovácie,” dodal Kosnáč.
Výsledky prieskumu ďalej ukázali, že takmer 11 percent ľudí potvrdzuje cynizmus a frustráciu, keď si myslí, že o zmenu sa nemá zmysel snažiť. To, že súčasnú spoločnosť treba statočne brániť proti všetkým škodlivým silám si myslí 28,9 percenta opýtaných. Dáta vyplývajúce z prieskumu potvrdili aj vysokú mieru konšpiračného myslenia na Slovensku.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
