Foto: FB, www.facebook.com
Problém identity
Model operuje s tým, že úspory sa dajú nájsť v dnešných nákladoch na chod 22 MČ, čo je podľa predkladateľov okolo osem miliónov eur ročne, čo pri štvorročnom funkčnom období môže predstavovať úspory na chode úradov až 32 miliónov eur. Pôvodné mestské časti by ostali miestnymi časťami, čo by podľa poslancov vyriešilo problém identity, zachovania symbolov, alebo reflexiu na katastrálne územia. V aktuálnom návrhu predloženom do parlamentu sa zatiaľ o optimalizácii počtu MČ nehovorí.Novela zákona navrhuje zvýšenie počtu mestských poslancov zo súčasných 41 na 51, a tiež by mohol pribudnúť tretí viceprimátor. Do zákona by tiež mala pribudnúť veta: „Jeden z námestníkov má kompetencie stanovené najmä pre výkon potrieb mestských častí vrátane procesu ich racionalizácie, kompetencií, potrieb obyvateľov v nich žijúcich, ako aj komunikácie s ich volenými zástupcami.“
Ako Šimko ozrejmil pre agentúru SITA, počet mestských častí by mal do zákona pribudnúť, ale až po prvom čítaní. Ďalej vysvetlil, že by chceli v druhom čítaní predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý plánujú odkomunikovať s vedením mesta, a ktorý by určil nový počet MČ.„Nepredpokladám, že k územnej dohode dôjde, ale dávame im pomocnú ruku, aby povedali, čo je pre nich prijateľné," vyjadril sa. Dodal, že by nemal problém akceptovať ani návrh, ktorý na jar tohto roka predostrela predsedníčka Rady starostov a mestská poslankyňa Lenka Kovačevičová, a ktorý navrhoval štyri MČ, ktoré by kopírovali okresy Košice I až Košice IV.
„Ak prejde takéto uznesenie, tak to dáme do zákona. Ak poslanci či starostovia o sebe opäť nerozhodnú, bude to náš návrh," zdôraznil. Návrh môžu podľa Šimka z úrovne mesta podať ihneď, ale aj v októbri. „Ak prejde prvým čítaním, v októbri by mal byť v druhom čítaní. Môže to byť aj začiatok novembra, všetko závisí od programu NR SR" uviedol.
„Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú návrh zákona, ako iniciatívny návrh s cieľom zabezpečiť racionalizáciu počtu mestských častí v Košiciach ako výsledok spoločenskej objednávky, ktorá rezonuje dlhé roky v Meste Košice a ako podklad je aj súčasný názor väčšiny Košičanov, že je potrebná úspora v prospech verejných služieb. Výsledkom má byť najmä zefektívnenie procesov v samospráve a aj priblíženie k občanovi formou následného prerozdelenia kompetencií," uvádza dôvodová správa návrhu.
Šetrenie verejných zdrojov
Súčasný stav, teda 22 MČ je podľa predkladateľov neblahým unikátom v pomere k počtu obyvateľov. Poukazujú pritom na Bratislavu, ktorá má 17 MČ, hoci má dvojnásobný počet obyvateľov. „Proces postupnej racionalizácie má za cieľ šetriť verejné zdroje a zároveň plynulý prechod kompetencií jednotlivých mestských častí, za maximálneho rešpektovania demokratického zastúpenia Košičanov. Výsledkom racionalizácie môže byť oproti pôvodnému modelu v 22 mestských častiach finančná úspora a zefektívnenie riadenia procesov v prospech obyvateľov mesta Košice a peňazí Košičanov," uvádza sa v návrhu.Šimko pre agentúru SITA zdôraznil, že akákoľvek zmena musí byť ekonomicky výhodná, a tiež sociálne nastavená, s ohľadom na ľudí, ktorí v súčasnosti pracujú na úradoch. Ak návrh schvália poslanci NR SR, do platnosti by zmena usporiadania MČ mala vstúpiť od roku 2030. Najbližšie komunálne voľby sa budú konať na jeseň 2026, a teda zmeny by mali začať platiť nie od najbližšieho, ale až od ďalšieho volebného obdobia. Šimko poukázal aj na problematiku eurofondov, nastavenie zmien by malo predísť aj tomu, aby nastal problém s čerpaním európskych prostriedkov, keďže aktuálne programové obdobie sa končí v roku 2027.
„Chcem, aby v Košiciach nastala reforma, ktorá nebude okamžitá, aby nebola šoková pre verejné zdroje, ako riziká odstupného v miliónoch eur, aby nebola právnym rizikom, ale aby bola v prospech ľudí a úsporná," doplnil. Šimko uviedol, že o návrhu diskutovali aj s opozičnými stranami v NR SR. „Verím, že nebudú politikárčiť, ale budú mať na zreteli, že je potrebné podporiť reformu," vyjadril sa. Verí tiež, že okrem koalície aj opozícia bude chcieť mať zásluhu na racionalizácii počtu MČ, ktorá úzko súvisí aj s konsolidáciou verejných financií. Šimko tiež v súvislosti s podporou od Slovenskej národnej strany uviedol, že budú rokovať na úrovni koaličných strán.
„Verím, že nebudú mať problém nastaviť rozumné šetrenie v samospráve," uviedol s tým, že keďže medzi poslancami národniarov v parlamente nie je žiaden Košičan, nepripadalo im logické mať v návrhu zákona niekoho, kto z Košíc nie je. „My to robíme ako dvaja Košičania, ktorí sa tomu dlhodobo venujú," povedal.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
