Prezident SR Peter Pellegrini. Foto: SITA/Kancelária prezidenta SR
Generálna prokuratúra (GP) SR preskúmala zákonnosť postupu rozhodnutia MV SR v dvoch veciach, ktoré sa týkajú financovania volebnej kampane na prezidentské voľby v roku 2024. Prokuratúra skonštatovala, že vo veci možného prekročenia prípustnej sumy nákladov na kampaň Petrom Pellegrinim, v ktorej rezort vnútra nezačal administratívne konanie, je podozrenie zo spáchania právneho deliktu.
Bol podaný protest prokurátora
Žilinka dodal, že ministerstvo ani nezabezpečilo všetky podklady spojené s výkonom kontroly dodržiavania zákonností pri financovaní prezidentskej kampane. V súvislosti s pokutou, ktorú udelili prezidentovi, Žilinka vysvetlil, že prezident má ústavnú imunitu.„Táto procesná imunita prezidenta SR znamená, že počas výkonu funkcie prezidenta ho nie je možné stíhať ani za správny delikt podľa zákona o volebnej kampani, ktorého by sa dopustil pred ujatím sa výkonu funkcie prezidenta. Bude to možné až po zániku výkonu tejto ústavnej funkcie,“ spresnil generálny prokurátor.
Zo strany MV SR tak podľa GP SR došlo k porušeniu zákona, keď uložil pokutu Pellegrinimu vo výške desaťtisíc eur za spáchanie správneho deliktu podľa zákona o volebnej kampani. Rezort vnútra porušil zákon tým, že aj napriek ústavnému zákazu počas výkonu funkcie prezidenta stíhať ho za právny delikt, začalo konanie a následne vydalo rozhodnutie o pokute.
Žilinka tiež upozornil na to, že prezident sa ani vlastným prejavom vôle tejto imunity nemôže vzdať. Proti rozhodnutiu ministerstva vnútra bol tak podaný protest prokurátora aj s návrhom napadnuté rozhodnutie v zrušiť v celom rozsahu ako nezákonné.
Pripravujú zmenu ústavného zákona
Hnutie Slovensko avizovalo zámer predložiť do Národnej rady (NR) SR návrh uznesenia, ktoré by konštatovalo, že hlava štátu porušila zákon o volebnej kampani tým, že antidatovala podpis poverenia predsedníctva NR SR, jeho spolustraníci Matúš Šutaj Eštok, Branislav Ondruš a Kamil Šaško (zo strany Hlas-SD, ktorej Pellegrini predsedal pred tým, než sa stal prezidentom - pozn. SITA) počas moratória platili príspevky na jeho podporu, a tiež tým, že prezident zamlčal pôžičku od svojej sestry Evy Pellegrini v sume 300-tisíc eur.Zároveň podľa matovičovcov neuviedol výdavky na reklamu od influencerov, čím výrazne prekročil zákonný limit kampane. „Hnutie zároveň pripravuje zmenu ústavného zákona, ktorá zamedzí generálnemu prokurátorovi v budúcnosti zneužívať právomoci na ochranu prezidenta pred zodpovednosťou," avizuje politický subjekt.
Na vyjadrenia Žilinku zareagoval aj poslanec Ondrej Dostál (OKS, zvolený na kandidátke SaS). Poukázal, že Žilinka sa odvoláva na článok 107 ústavy, tvrdiac, že prezident má privilégium nestíhateľnosti, a že „počas výkonu funkcie prezidenta ho nie je možné stíhať ani za správny delikt podľa zákona o volebnej kampani, ktorého by sa dopustil pred ujatím sa výkonu funkcie prezidenta Slovenskej republiky“.
Dostál je toho názoru, že generálny prokurátor sa mýli a ústava prezidenta nechráni pred potrestaním za spáchanie správneho deliktu. „Čl. 107 ústavy znie: „Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada SR trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva Národná rada SR na Ústavný súd SR, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať," citoval Dostál.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
