Poľský prezident Karol Nawrocki. Foto: SITA/AP
S Rašim sa zhodli na spoločnom záujme o intenzívnu spoluprácu a oživenie parlamentného dialógu medzi Slovenskom a Poľskom. Predseda parlamentu zdôraznil, že naše vzťahy sa za uplynulé tri desaťročia výrazne zintenzívnili a susedstvo s Poľskom má strategický rozmer.
Konštruktívne a priateľské rokovania
„Chcem tiež vyzdvihnúť Poľsko ako skutočného lídra v regionálnych a nepochybne aj európskych diskusiách, najmä v otázkach obrany a bezpečnosti. Poľsko je nielen naším susedom, ale aj významným regionálnym hráčom,“ doplnil.Raši hodnotí rokovania ako veľmi konštruktívne a priateľské. Partneri podľa neho zadefinovali tri základné témy, ktoré chcú spoločne rozvíjať. Prvou bola parlamentná spolupráca.
„Medzi Národnou radou Slovenskej republiky a poľským Sejmom a Senátom existuje významný potenciál na prehĺbenie spolupráce. Osobne vnímam určitú stagnáciu parlamentnej výmeny v ostatnom období a verím, že ju spoločne dokážeme opätovne naštartovať. Vhodným prehĺbením medziparlamentného dialógu by mali byť predovšetkým výbory, ktoré by sa zamerali na riešenia problémov, ktoré sú v našich krajinách spoločné,“ skonštatoval Raši.
Medziparlamentný dialóg
Ako dôkaz trvalého záujmu o medziparlamentný dialóg spomenul predseda slovenského parlamentu aj Skupinu priateľstva s Poľskou republikou v NR SR, ktorá je tvorená 35 poslancami zo všetkých parlamentných strán. Partneri v tejto súvislosti hovorili o konkrétnej potrebe oživiť stretnutia skupín priateľstva a parlamentných výborov práve v kontexte nadchádzajúceho slovenského predsedníctva vo V4, ktoré SR prevezme 1. júla 2026.Druhou dôležitou témou bolo hľadanie spoločných pozícií a zásadná vzájomná podpora pri kľúčových európskych témach. Raši v tejto súvislosti pripomenul, že témy ako nové programovacie obdobie na čerpanie fondov EÚ, problémy s emisnými povolenkami, otázka energetickej bezpečnosti, budúcnosti produkcie spaľovacích motorov či povojnová rekonštrukcia Ukrajiny sú pre obe krajiny kľúčové.
Predseda parlamentu v tejto súvislosti zdôraznil najmä problematiku systému ETS2, ktorý má od roku 2027 rozšíriť obchodovanie s emisiami aj na odvetvie budov a cestnej dopravy.
„Pozícia Slovenska zostáva jasná – preferujeme úplné zrušenie ETS2, alebo prinajmenšom odloženie jeho implementácie do roku 2030,“ uviedol s tým, že tento systém bude mať vážne sociálne a politické dôsledky, najmä pre krajiny strednej a východnej Európy. Treťou kľúčovou oblasťou bola výrazná podpora regionálnej a kultúrnej spolupráce. Mimoriadny dôraz kládol predseda parlamentu Richard Raši na cezhraničný rozmer našich vzájomných vzťahov.
Podpora turizmu
Na stretnutí sa partneri venovali aj úzkej spolupráci so samosprávami v rámci Euroregiónov Tatry, Beskydy a Karpaty, ktorú R. Raši v minulosti gestoroval ako podpredseda vlády a minister pre regionálny rozvoj. Za úspešný príbeh v oblasti lokálnej mobility a turizmu označil predovšetkým programy EÚ Interreg.
„Teší ma, že v rámci programu Interreg sme na cezhraničnú spoluprácu v prvom programovacom období vyčerpali 99 percent alokovaných zdrojov. Vzájomné poznanie je základom dobrého susedstva, preto ma teší, že Poliaci majú Slovensko radi a tvoria druhú najväčšiu skupinu zahraničných návštevníkov našej krajiny (po občanoch ČR). Na Slovensku ste vždy vítaní,“ uzavrel.
Obaja predstavitelia sa v tejto súvislosti zhodli, že kľúčovou podmienkou pre úspešnú spoluprácu na lokálnej úrovni a podporu turizmu je práve dopravná prepojenosť, ktorá je však medzi Slovenskom a Poľskom stále nedostatočná. „Musíme na vlády vyvíjať väčší tlak na dosiahnutie pokroku v rámci projektov koridorov Via Baltica a Via Carpatia,“ apeloval predseda parlamentu.
Viac k témam: Poľský prezident, Predseda Národnej rady SR (NR SR), Spolupráca, Turizmus
Zdroj: SITA.sk - Raši sa stretol s poľským prezidentom, zhodli sa na záujme oživiť parlamentný dialóg medzi krajinami – VIDEO © SITA Všetky práva vyhradené.
