Foto: ilustračné, SITA/Alexandra Čunderlíková
Príčiny nostalgie
Názor, že život v bývalom režime bol horší ako dnes má niečo vyše 28 percent Slovákov a Sloveniek. Analytici inštitútu zdôrazňujú, že 65 percent Slovákov nemožno označiť za jednotnú názorovú skupinu ľudí. Výskum ukazuje, že nostalgia môže mať v našej krajine viacero príčin, ktoré sú predmetom skúmania.„Jeden z dôvodov je fakt, že Slovensko počas socializmu benefitovalo viac ako napríklad Česko. Pre našich susedov to bolo skôr obdobie stagnácie, zatiaľ čo u nás sa zrýchlila industrializácia. Obyvatelia mnohých dedín na východe Slovenska sa dostali ku kanalizácii či elektrine až počas tohto obdobia. Časť slovenskej populácie tak má na socializmus pozitívnejšie spomienky ako zvyšok krajiny,“ vysvetľuje výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.
Polarizácia spoločnosti
Analytici tiež upozorňujú na to, že čierno-biele vysvetľovanie či hanlivé nálepkovanie tejto skupiny ľudí pomáha zvyšovať spoločenské napätie. Slovensko je podľa medzinárodného projektu V-Dem druhá najpolarizovanejšia krajina v Európe.„Práve takéto správanie je typické pre vysokú polarizáciu a vytvára živnú pôdu pre emóciu, ktorá je pre súdržnosť a dialóg často horšia ako nenávisť - a to pohŕdanie a morálna nadradenosť,“ popisuje Kosnáč. Poukazuje na to, že rôzne názorové skupiny sú v slobodnej spoločnosti prirodzené.
Ale ak tieto názorové skupiny nespája nejaká spoločná, kolektívna identita, stáva sa táto situácia potenciálne nebezpečnou - názorový oponent sa mení zo súpera na nepriateľa. V najvážnejšom stupni polarizácie sa začína legitimizovať násilie ako prostriedok na riešenie konfliktov. DEKK Inštitút zbiera svoje dáta a vytvára analýzy s cieľom predísť takejto situácii.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
