10.12.2025 (SITA.sk) - Podľa prieskumu Nadácie Dionýza Ilkoviča medzi 72 pedagógmi ju väčšina používa niekoľkokrát do týždňa až denne, najmä pri príprave úloh, vysvetľovaní zložitejších javov a tvorbe vizualizácií. Zároveň však zdôrazňujú, že žiaci potrebujú vedenie, aby vedeli s technológiami pracovať kriticky a bezpečne, a očakávajú systematickú podporu zo strany štátu aj škôl.

AI z experimentu na každodenný pedagogický nástroj

To, čo bolo ešte pred dvoma rokmi novinkou, sa dnes stáva normou. Najmä v prírodných vedách, kde vizualizácie a simulácie výrazne zvyšujú porozumenie, učitelia využívajú umelú inteligenciu ako "inteligentného asistenta". Najčastejšie im pomáha pri tvorbe pracovných listov a testov, pri príprave vysvetlení v rôznych úrovniach náročnosti či pri modelovaní a vizualizovaní zložitých javov. Bežné je tiež využívanie AI na jazykové úpravy alebo preklady. Až 75 % učiteľov siahne po generatívnej AI, ktorá sa stala vstupnou bránou k digitálnej modernizácii výučby. Prieskum zároveň ukazuje generačný rozdiel: mladší učitelia experimentujú so širším spektrom nástrojov, zatiaľ čo tí skúsenejší uprednostňujú textové generátory a jazykové modely.

"Vidíme, že umelá inteligencia si našla svoje miesto najmä tam, kde učiteľom ušetrí čas a umožní im lepšie prispôsobiť výučbu rôznym skupinám žiakov. Nie je to náhrada pedagogickej práce, ale pomôcka, ktorá im uvoľní ruky na to, čo je nenahraditeľné – osobný kontakt, motiváciu a rozvoj kritického myslenia," hovorí doc. RNDr. Martin Plesch, PhD., univ. prof., predseda poroty Ceny Dionýza Ilkoviča.

Technológie zvyšujú motiváciu žiakov, no odhaľujú aj slabiny ich kritického myslenia

Najvýraznejším prínosom umelej inteligencie je podľa učiteľov jednoznačne vyšší záujem žiakov. Až 62 % pedagógov uvádza, že AI robí hodiny atraktívnejšími, žiaci sú aktívnejší a ľahšie sa dostávajú k pochopeniu náročných tém. Učitelia však upozorňujú, že s rastúcou obľubou technológií rastie aj množstvo rizík. Najčastejšie hovoria o povrchnom učení, keď žiaci namiesto premýšľania očakávajú hotové odpovede. Polovica učiteľov vníma ako vážny problém aj pasivitu a pohodlnosť žiakov. S tým súvisí aj šírenie nepresných informácií a obavy z plagiátorstva či iných etických dilem. Učitelia opisujú rovnaký paradox, aký dnes rieši celý svet: umelá inteligencia dokáže zrýchliť proces učenia, ale pokiaľ s ňou žiaci pracujú bez vedenia, môže spomaliť samotné myslenie. Aj preto pedagógovia zdôrazňujú, že technológie netreba zakazovať, ale naučiť sa s nimi pracovať tak, aby podporovali premýšľanie, nie jeho obchádzanie. Finalistka Ceny Dionýza Ilkoviča Ivana Beličková z bratislavskej Spojenej školy Novohradská to vyjadruje jednoducho: "Technológie zo škôl nezmiznú. Nemá zmysel ich potláčať – dôležité je naučiť žiakov aj učiteľov pracovať s nimi zodpovedne."

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: