Mimoškolské aktivity zaostávajú, hoci potenciál je obrovský

V bežnej výučbe používa AI denne 32 % učiteľov, no v mimoškolskej činnosti je to len 15%. Učitelia to pripisujú najmä menšej pravidelnosti popoludňových aktivít a obmedzeným časovým kapacitám. Napriek tomu veľká časť pedagógov využíva umelú inteligenciu aj v krúžkoch a pri práci s talentovanými žiakmi. Generatívnu AI používa pri mimoškolskej činnosti až 80 % učiteľov, takmer polovica siahne po vizualizačných nástrojoch a približne 40 % využíva aj jazykovú AI. Učitelia potvrdzujú, že najväčším motívom je opäť zvýšený záujem žiakov a úspora času pri príprave aktivít. AI tak mimo vyučovania nevystupuje ako povinná súčasť práce, ale ako vítaný doplnok, ktorý robí krúžky kreatívnejšími a atraktívnejšími.

AI používa väčšina žiakov - najmä doma

Až 77 % učiteľov si myslí, že žiaci používajú umelú inteligenciu denne alebo niekoľkokrát týždenne, najmä pri domácej príprave, písaní prác a hľadaní informácií. AI sa tak stáva tichou súčasťou učenia mimo škôl a vytvára tlak na školy, aby na túto realitu reagovali. Učitelia vnímajú najväčší prínos technológií najmä v rýchlom prístupe k informáciám, v lepšom pochopení zložitých tém a v zrýchlení samotného učenia. Len malé percento učiteľov, približne 10 %, je presvedčených, že AI podporuje samostatnosť či rozvoj kritického myslenia. To je podľa odborníkov aj pedagógov jeden z najjasnejších signálov, že slovenský vzdelávací systém čaká zásadná úloha: naučiť žiakov pracovať s informáciami, nie len s odpoveďami, a hodnotiť pravdivosť a kvalitu výstupov AI.

Najväčšia brzda? Nedôvera v technológiu, nie neochota učiteľov

Učitelia si uvedomujú potenciál umelej inteligencie, ale čelia aj viacerým prekážkam. Za najväčší problém považujú chybovosť a nespoľahlivosť výstupov, ktorú uvádza polovica respondentov. Viac ako tretina upozorňuje na etické riziká a plagiátorstvo a približne štvrtina poukazuje na nedostatočné technické vybavenie a prístup k licenciám. Pätina učiteľov tiež pociťuje nedostatok metodických materiálov a školení. Zaujímavé je, že učitelia sa oveľa častejšie sťažujú na limity samotnej technológie než na podporu zo strany školy či ministerstva. Napriek tomu je ochota pracovať s AI veľmi vysoká - až 80 % učiteľov by sa chcelo zúčastniť školení a programov zameraných na jej bezpečné a efektívne využívanie. Najväčší záujem majú o praktické online kurzy a o workshopy priamo na školách, ale aj o lepší prístup k softvérom a technickým riešeniam.

Ako má vyzerať ideálna hodina budúcnosti? Vyvážene a premyslene

Slovenskí učitelia sa nevzdávajú tradičných metód, ale chcú ich dopĺňať modernými technológiami tam, kde to dáva zmysel. Väčšina pedagógov si predstavuje ideálny pomer tradičnej výučby a umelej inteligencie ako vyváženú kombináciu, v ktorej AI pomáha vysvetľovať, vizualizovať a precvičovať, no nenahrádza odborné vedenie učiteľa. Až štvrtina učiteľov si vie predstaviť pomer 50:50, zatiaľ čo len malá skupina pedagógov by chcela, aby digitálne metódy dominovali. Učitelia sa tak zhodujú na tom, že umelá inteligencia môže byť pre školu to, čo bola kedysi kalkulačka - fantastický pomocník, ktorý dokáže prácu zefektívniť a zatraktívniť, no nikdy nemôže nahradiť proces rozmýšľania.

O prieskume

Prieskum Nadácie Dionýza Ilkoviča bol realizovaný v októbri 2025 medzi 72 pedagógmi prírodovedných predmetov, ktorí sa dlhodobo venujú práci s talentovanými žiakmi, predmetovým olympiádam a rozvoju prírodovedného vzdelávania. Realizáciu prieskumu a aktivity Nadácie Dionýza Ilkoviča v roku 2025 podporili partneri Ceny Dionýza Ilkoviča 2025: PosAm, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, Teacher Development Program Slovakia, komunikačná agentúra Seesame a mediálny partner JOJ24.

Informačný servis



Viac k témam: AI, Kritické myslenie, PR, Prieskum
Zdroj: SITA.sk - Slovenskí učitelia prírodných vied zobrali AI do vlastných rúk. Zákazy nepovažujú za riešenie, dôležité je kritické myslenie © SITA Všetky práva vyhradené.