6.2.2026 (SITA.sk) - To, kto rozhoduje o urbanistickej podobe miest, nie je technická maličkosť. Ide o funkciu, ktorá má priamy vplyv na hodnotu pozemkov, developerské projekty aj kvalitu života obyvateľov. Príklady zo štyroch veľkých slovenských miest ukazujú, že systém výberu hlavných architektov je dlhodobo deravý a náchylný na konflikty záujmov aj politické zásahy.

Prípady zo Žiliny, Košíc, Nitry a Bratislavy, na ktoré upozornila Pluska, poukazujú na rovnaký problém. Každé z krajských miest zvolilo inú cestu, no výsledok je podobný. Politické zásahy, konflikty záujmov alebo uzavreté rozhodovacie kruhy v čase, keď sa otvárajú územné plány a rozhoduje sa o investíciách v hodnote miliónov eur.

Žilina a otázniky nad nestrannosťou

Asi najviac pozornosti dnes púta situácia v Žiline, kde dlhoročný riaditeľ Útvaru hlavného architekta Rudolf Chodelka síce uspel vo výberovom konaní na ďalšie funkčné obdobie, to súčasné mu končí 28. februára 2026, no mestské zastupiteľstvo ho v decembri minulého roka v tajnej voľbe nepotvrdilo, podpora poslancov bola výrazne nižšia, ako sa očakávalo. Tajnú voľbu inicioval viceprimátor Martin Kapitulík s argumentom, že umožní poslancom hlasovať bez politického tlaku.

Diskusiu vyvolalo zloženie výberovej komisie. Kapitulík upozornil, že poslanci neboli o jej vzniku informovaní a jej predsedom bol primátor Peter Fiabáne, ktorý následne predkladal návrh na schválenie kandidáta, ktorého jeho vlastná komisia vybrala. V nej zároveň sedel architekt, ktorého ateliér mal v minulosti získať od mesta zákazky v státisícoch eur, ktoré pritom v mene mesta schvaľoval práve hodnotený kandidát.

Kapitulík bol tri dni po hlasovaní z funkcie viceprimátora odvolaný a hovorí o vážnych pochybnostiach o nestrannosti. Primátor Fiabáne naopak tvrdí, že výber bol odborný a na základe transparentného výberového konania, ktorého súčasťou bolo aj verejné vypočutie kandidátov - okrem Chodelku sa ho zúčastnili ďalší dvaja kandidáti.

Zákulisné hry, ktoré hlasovaniu predchádzali považuje Fiabáne za politicky motivovaný akt s cieľom oslabiť útvar hlavného architekta v kritickom čase, v rozpore s verejným záujmom. „Rudolf Chodelka počas svojho pôsobenia presadzoval striktné dodržiavanie platného územného plánu a ukázal sa byť človekom, ktorý nepodlieha politickým tlakom ani súkromným ekonomickým záujmom," vyjadril sa Fiabáne pre spomínaný web.

Kritici však poukazujú na to, že spor prichádza v čase, keď sa v roku 2026 majú meniť územnoplánovacie pravidlá s výrazným finančným dosahom.

Košice a slabý mandát

Košice zažili podobný problém už skôr. Po odvolaní hlavnej architektky v roku 2019 fungovalo mesto viac než dva roky bez riadne obsadeného postu a útvar viedol len poverený zástupca, ktorý nemal plnohodnotný mandát.

Takéto riešenie podľa odborníkov oslabuje nezávislosť rozhodovania. Poverený architekt je ľahšie nahraditeľný a citlivejší na politické zásahy. Košice síce neskôr vybrali nového hlavného architekta so zahraničnými skúsenosťami, no nastúpil len na dvojtretinový úväzok, čo neistotu úplne neodstránilo.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: