Nitra a odchod uznávaného odborníka

Nitra sa spočiatku vydala opačnou cestou. Do funkcie hlavného architekta nastúpil uznávaný odborník, ktorého výber bol vnímaný ako transparentný a odborný krok.

Ako informoval portál nitra.dnes24, Viktor Šabík sa pri nástupe označoval za krízového manažéra, jeho pôsobenie však napokon presiahlo rámec riešenia akútnych problémov. Podľa mesta sa mu podarilo stabilizovať chod útvaru, dôslednejšie presadzovať dodržiavanie územného plánu a nastaviť rovnaké pravidlá pre investorov. Zároveň sa posilnilo zapájanie verejnosti do rozvoja mesta a využívanie architektonických súťaží pri verejných projektoch.

Primátor Marek Hattas jeho pôsobenie hodnotil ako prínosné a zdôraznil, že v Nitre sa pod jeho vedením nastavili vysoké štandardy fungovania Útvaru hlavného architekta, viditeľné najmä pri príprave územného plánu.

Po štyroch rokoch však Šabík oznámil odchod z funkcie a návrat do aktívnej architektonickej praxe a dôvody opísal otvorene. „V samospráve nie vždy ide všetko ľahko a ja potrebujem tvorivú slobodu. Považujem svoju misiu za úspešne dokončenú," uviedol a poukázal aj na to, že procesy v samospráve sú časovo a komunikačne náročné a vyžadujú množstvo kompromisov.

Šabíka v auguste 2023 nahradil Milan Csanda. Výberové konanie prebehlo, no zúčastnili sa ho len traja uchádzači.

Bratislava a uzavretý model

Hlavné mesto zvolilo vlastnú cestu. Metropolitný inštitút Bratislavy mal zabezpečiť profesionálne plánovanie rozvoja mesta. Kritici však upozorňujú, že v praxi vznikol uzavretý okruh, v ktorom sa návrhy pripravujú, posudzujú aj schvaľujú v rámci jednej štruktúry. Podľa mestských poslancov systém funguje selektívne. Niektoré projekty postupujú rýchlo, iné sa zasekávajú na mesiace. Napriek vysokým nákladom si mesto objednáva externé služby a nespokojnosť rastie medzi developermi aj bežnými obyvateľmi.




Kandidát na primátora Martin Winkler však nešetrí kritikou. „Metropolitný inštitút je v stave, akom dnes je, zrelý na zrušenie. Je to organizácia, ktorá nás stojí veľa miliónov eur, je absolútne neefektívna a prezamestnaná," uviedol. Podľa neho systém funguje selektívne a frustrácia rastie medzi developermi aj bežnými obyvateľmi.

Ešte vo februári 2025 Winkler upozornil na možný konflikt záujmov hlavného architekta Juraja Šujana, ktorý prišiel z J&T. „Vy ste kedysi pracovali v J&T. Do mesta ste prišli z J&T. Projektovali ste Karlovské rameno, ktoré stavala J&T. Dá sa vlastne povedať, že ste boli dvorným architektom J&T. Dnes máte zastupovať a hájiť záujmy mesta a z toho, ako hovoríte, ako sa vyjadrujete, mám skôr pocit, že ste stále ešte v tej J&T. A ja sa chcem spýtať, vy nemáte ani trošku pocit, že toto je silný konflikt záujmov?" obrátil sa na zasadnutí s otázkou na Šujana.

Zákon bez odpovedí

Spoločným menovateľom všetkých prípadov je legislatívna medzera. Zákon presne neurčuje, ako má vyzerať výber hlavného architekta, kto môže byť v komisii ani ako sa majú riešiť konflikty záujmov. Povinné je len schválenie kandidáta mestským zastupiteľstvom.

Výsledkom je prostredie, v ktorom sa mieša politika, osobné väzby a ekonomické záujmy. Práve v období, keď sa rozhoduje o územných plánoch a hodnotách pozemkov, je kontrola nad touto funkciou minimálna. Košice, Nitra, Žilina a Bratislava predstavujú štyri rôzne prístupy, no jeden spoločný problém. Slovenské samosprávy stále nemajú jasný a dôveryhodný systém, ktorý by zabezpečil, že o podobe miest na celé desaťročia budú rozhodovať nezávislí a kontrolovateľní odborníci.

„Na 17. februára 2026 má byť nová voľba šéfa Útvaru hlavného architekta v Žiline. Podľa informácií zatiaľ nebolo vyhlásené nové výberové konanie. Primátor ale môže predložiť rovnakého kandidáta s rovnakou komisiou," informuje Pluska.



Viac k témam: Samospráva, Útvar hlavného architekta
Zdroj: SITA.sk - Rozhodujú o miliónových projektoch, no bez jasných pravidiel. Štyri veľké slovenské mestá riešia podobný problém © SITA Všetky práva vyhradené.