4.3.2026 (SITA.sk) - Hoci rokovania o európskej smernici Green Claims ešte nie sú ukončené a jej ďalší vývoj zostáva otvorený, požiadavky na férovú a transparentnú komunikáciu udržateľnosti sa sprísňujú.

Platná Smernica o posilnení postavenia spotrebiteľov v zelenej transformácii už dnes obmedzuje používanie všeobecných zelených tvrdení, stanovuje pravidlá proti greenwashingu a posúva firemnú komunikáciu smerom k dôveryhodným dátam a nezávislému overovaniu. Firmy budú povinné zosúladiť svoju komunikáciu s týmto regulačným rámcom najneskôr od konca septembra 2026.

Zelené tvrdenia potrebujú jasný dôkaz

Používanie environmentálnych tvrdení je dnes podmienené ich jasnou a preukázateľnou definíciou. Firmy by sa mali vyhnúť vágnym tvrdeniam ako "ekologický" či "šetrný k životnému prostrediu" bez ďalšieho vysvetlenia. Namiesto toho by mali komunikovať konkrétne, merateľné údaje, napríklad o percentuálnom znížení emisií CO2 s uvedením metodiky a časového obdobia.

"Firmy si často neuvedomujú, aké prísne pravidlá už dnes platia," upozorňuje Michal Húska, hlavný štátny radca z Ministerstva životného prostredia a dodáva: "Mnohé firmy nechcú spotrebiteľov zámerne zavádzať, často sa však stáva, že komunikujú čiastkové environmentálne benefity ako vlastnosti celého produktu. V takýchto prípadoch však môže ísť o nekalú obchodnú praktiku."

Smernica o posilnení postavenia spotrebiteľov v zelenej transformácii zároveň stanovuje, že bez preukázania environmentálnych vlastností produktu podľa uznávaných noriem, ako napríklad EU Ecolabel, EMAS či EN ISO 14024 a ďalších porovnateľných systémov, nie je možné používať generické zelené tvrdenia. Transparentnosť sa tak stáva nielen základnou povinnosťou, ale aj konkurenčnou výhodou.

Vlastné značky udržateľnosti už nestačia

Jednou z najväčších zmien je sprísnenie pravidiel pre používanie vlastných firemných označení udržateľnosti. Kým v minulosti si mnohé firmy vytvárali vlastné označenia a certifikáty, dnes to už také jednoduché nie je. Každé takéto označenie musí byť nezávisle overené, otvorené aj pre iných žiadateľov, mať verejne dostupné kritériá a mechanizmy kontroly.

"Rýchle riešenia, ako sme ich poznali, jednoducho končia," vysvetľuje Petra Csefalvayová z Circular Slovakia a INCIEN. "Ak chce firma používať vlastnú značku udržateľnosti, musí ju postaviť na dôveryhodnom certifikačnom systéme. Bez toho je jej používanie neprípustné. V praxi to znamená, že firmy majú dve možnosti: buď prejdú na uznávané certifikácie tretích strán, alebo budú musieť prebudovať celé vlastné systémy od základov, čo si vyžaduje čas, metodiku a interné kapacity."

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: