KDH nesúhlasí so zavedením inštitútu „stavu ohrozenia“

Kresťanskí demokrati nesúhlasia so zavedením inštitútu „stavu ohrozenia“, a to ani po štvrtkovom stretnutí s prezidentom Petrom Pellegrinim. Za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) komunikoval odmietavé stanovisko podpredseda hnutia Viliam Karas.

Prezidentovi však KDH ponúklo konštruktívnu spoluprácu cez preverenie pripravenosti štátu čeliť vojenským hrozbám. To, čo by však kresťanskí demokrati podporili, je zmena legislatívy pre jasné kompetencie pre zostreľovanie dronov.

KDH opätovne upozornilo, že SR už disponuje dostatočnými právnymi nástrojmi na riešenie bezpečnostných kríz vrátane terorizmu či vojenských hrozieb. Zavedenie nového režimu preto hnutie nepovažuje za opodstatnené a vníma ho ako potenciálne riziko neprimeraného rozširovania právomocí výkonnej moci a armády v čase mieru.

„Prezidentovi sme jasne komunikovali, že nevidíme dôvod na zavádzanie nového stavu nad rámec existujúcich ústavných a zákonných mechanizmov. Slovensko má k dispozícii funkčné nástroje, ktoré je potrebné efektívne využívať, nie duplikovať,“ zdôraznil Karas.

Hnutie je však pripravené na vecnú spoluprácu v oblasti posilňovania bezpečnosti štátu. Karas prezidenta v tejto súvislosti požiadal, aby inicioval komplexné preverenie pripravenosti SR čeliť bezpečnostným a vojenským hrozbám.

„Navrhujeme, aby prezident inicioval cvičenie zamerané na krízové riadenie a velenie ozbrojených síl, ktoré by objektívne preverilo pripravenosť štátu reagovať na vážne bezpečnostné situácie, vrátane koordinácie politického a vojenského velenia v čase vojenského útoku. Takýto krok považujem za zmysluplnejší než vytváranie nových právnych režimov bez jasného odôvodnenia,“ dodal Karas. Bezpečnosť krajiny podľa neho musí byť budovaná na reálnych dátach, mechanizmoch a širokom politickom konsenze.

Úspešné stretnutie s prezidentom

Poslanej Juraj Krúpa (SaS) stretnutie s prezidentom považuje z pohľadu opozície za úspešné. „Môžeme konštatovať, že nejaké ambície zmeny ústavy sú v podstate zo stola,“ vyhlásil Krúpa.

Podľa SaS ide o dôležité víťazstvo zdravého rozumu. Strana už od začiatku upozorňovala, že ambícia meniť ústavu a zaviesť nový mimoriadny stav prinesie riziko obmedzovania práv a slobôd občanov. Podľa Krúpu existovala oprávnená obava zo zneužitia takéhoto nástroja.

„Panovala tu reálna obava, že by koalícia mohla tento stav zneužiť. To je pre nás absolútne neakceptovateľné. O to viac, keď si spomenieme, ako tí istí politici počas pandémie protestovali proti opatreniam, ktoré chránili zdravie ľudí,“ dodal poslanec. Súčasne pripustil, že bezpečnostná legislatíva je dnes už zastaraná a vyžaduje si modernizáciu.

Diskusia musí byť širšia

„Uvedomujeme si, že zákony sú staré aj 20 rokov a bezpečnostné prostredie sa mení. Aj preto sme sa dohodli, že namiesto unáhlených zmien ústavy pôjdeme cestou odbornej diskusie a testovania,“ informoval Krúpa. Ďalší postup bude podľa jeho slov založený na konkrétnych krokoch.

„Dohodli sme sa na spoločnom fiktívnom cvičení, kde si preveríme, ako sú naše zákony pripravené na rôzne krízové scenáre. Na základe toho identifikujeme slabé miesta a následne budeme hľadať riešenia. Táto diskusia musí byť širšia – netýka sa len armády, ale aj civilného obyvateľstva, samospráv či súkromného sektora,“ dodal poslanec, ktorý aktuálny smer vývoja považuje za správny.

„Diskusia o bezpečnosti je potrebná, ale musí byť odborná, transparentná a nesmie ohrozovať základné práva a slobody ľudí. To je pre nás červená čiara,“ zdôraznil Krúpa.

Proti komu sa má Slovensko brániť?

Potrebu zmeny starej legislatívy potvrdil aj poslanec za Progresívne Slovensko Tomáš Valášek. Na stretnutí však prezidenta vyzval, aby jasne definoval, proti komu sa vlastne má Slovensko brániť a voči komu chceli zaviesť stav ohrozenia, keďže premiér Robert Fico (Smer-SD) vo svojom prejave na Slavíne opätovne spochybňoval spojencov, členstvo v EÚ a hovoril nejasné definície o zahraničnopolitickom smerovaní SR.

„My máme jasno v tom, že to ohrozenie prichádza z východu. Vyzval som prezidenta, aby sa k tejto veci postavil osobne a jasne aj dnes. Sľúbil, že bude garantom našej geopolitickej orientácie na západ a že bude chrániť naše členstvo v NATO,“ dodal Valášek. Diskusia o tom, ktoré zákony sú zastaralé a ktoré treba zmeniť je podľa Valáška správny postup, čo sa o stave ohrozenia podľa neho povedať nedá. Preto víta, že sa od myšlienky zmeny ústavy upustilo.

Okrúhly stôl bez matovičovcov

Pri okrúhlom stole u prezidenta sa stretli všetci, okrem matovičovcov. Poslanec Gábor Grendel z Hnutia Slovensko kritizuje rokovania pri okrúhlom stole organizované prezidentom Petrom Pellegrinim. Hnutie totiž nebolo na toto stretnutie k odolnosti a obranyschopnosti Slovenska pozvané, čo podľa Grendela potvrdzuje selektívny prístup prezidenta.

„Zbytočne sa Peter Pellegrini tvári ako štátnik, keď aj on osobne nesie politickú zodpovednosť za to, že sa zhoršila bezpečnosť na Slovensku,“ vyhlásil Grendel. Prezident podľa neho podporil legislatívne zmeny, ktoré oslabili spravodlivosť na Slovensku. Poslanec prezidentovi vyčíta, že podporil zmeny Trestného zákona, ktoré rozviazali ruky kriminálnikom, podvodníkom a skorumpovaným politikom.

Organizovanie okrúhlych stolov v súčasnej situácii preto poslanec označil za pokrytectvo a vrchol cynizmu. „Pellegrini sa zrejme bojí, že by sme mu to povedali do očí, a preto nás k tomuto okrúhlemu stolu nepozval,“ dodal Grendel s tým, že účasť hnutia by aj tak neprichádzala do úvahy, pretože by si s prezidentom zaň nesadli.



Viac k témam: bezpečnostná hrozba, Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Minister obrany SR, Minister vnútra SR, Minister životného prostredia SR, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl, okrúhly stôl, Podpredseda parlamentu, Premiér Slovenskej republiky, Prezident Slovenskej republiky
Zdroj: SITA.sk - Koalícia sa zhodla na potrebe zmien pre lepšiu pripravenosť na bezpečnostné hrozby, opozícia však plánovaný „stav ohrozenia“ zmietla zo stola © SITA Všetky práva vyhradené.