20.4.2026 (SITA.sk) - Rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho nevyhlásiť referendum o predčasných parlamentných voľbách, napriek viac ako 300-tisíc podpisom občanov, otvára nielen politickú, ale aj širšiu spoločensko-ekonomickú diskusiu o efektívnosti referend, nákladoch na priame rozhodovanie a stabilite podnikateľského prostredia.

Prezident svoje rozhodnutie oprel o staršie stanovisko Ústavného súdu SR, podľa ktorého nie je možné skrátiť volebné obdobie referendom bez predchádzajúcej zmeny ústavy. Opozičné strany reagovali rozdielne, no v jednom sa zhodujú, a to že výsledná podoba referenda, ktorá zostala bez otázky predčasných volieb, stráca podľa nich význam aj efektívnosť.

Na začiatku letných prázdnin

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová označila postup prezidenta za politicky motivovaný a kritizovala aj načasovanie. „Termín referenda stanovil na začiatok letných prázdnin, kedy už najmä rodiny s deťmi majú naplánované dovolenky a prezident veľmi dobre vie, že referendum počas letných prázdnin je odsúdené na neúspech,“ uviedla.

Zároveň však upozornila na ekonomický rozmer celej situácie, keď spochybnila účelnosť vynaložených verejných zdrojov. „Referendum, ktoré prezident zredukoval na dve otázky, je v tejto forme zbytočné a 10 miliónov v čase konsolidácie by sa dalo využiť aj lepšie,“ povedala Remišová.

Podobnú líniu argumentácie, hoci z iného uhla pohľadu, zvolilo aj Hnutie Slovensko. Jeho líder Igor Matovič pripomenul právne limity celého procesu. „Od začiatku sme upozorňovali, že existuje zásadné stanovisko Ústavného súdu, ktoré znemožňuje konanie referenda o skrátení volebného obdobia, takýmto spôsobom,“ uviedol Matovič.

Súčasne poukázal na politickú nekonzistentnosť prezidenta. „Peter Pellegrini dnes hovorí, ako si váži názor ľudí, ale keď mal možnosť, prikázal svojim poslancom hlasovať proti zmene ústavy, ktorá by umožnila referendum o skrátení volebného obdobia,“ pokračoval. Podľa Matoviča ide o zásadný rozpor medzi deklarovaným rešpektom k verejnosti a reálnymi krokmi, pričom upozornil aj na riziko nízkej účasti. „Mrzí nás, že referendum zostalo oklieštené. Obávame sa, že pri týchto otázkach príde málo ľudí a referendum nebude platné,“ povedal Matovič.

Očakávané rozhodnutie

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) pristúpilo k situácii pragmatickejšie a zdôraznilo predovšetkým právny rámec. Podľa podpredsedu hnutia Viliama Karasa bolo rozhodnutie očakávané. „Kresťanskodemokratické hnutie opakovane upozorňovalo, že referendum o skrátení volebného obdobia bez predchádzajúcej zmeny ústavy nie je v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR možné,“ informoval Karas.

Zároveň však aj KDH spochybnilo ekonomickú racionalitu referenda v jeho súčasnej podobe, keďže zostávajúce otázky podľa nich predstavujú štandardné politické témy, ktoré možno riešiť legislatívnou cestou bez dodatočných nákladov.

Zvyšné témy referenda, najmä zrušenie doživotných rent pre politikov a posilnenie boja proti korupcii prostredníctvom obnovy špecializovaných inštitúcií, sa zároveň posúvajú z roviny priamej demokracie do politických programov strán. Hnutie Slovensko ich už explicitne deklarovalo ako podmienky vstupu do budúcej vlády, pričom Matovič zdôraznil širší záber navrhovaných zmien.

„Chceme zrušiť doživotné renty úplne a aj pre prezidenta. Nevidíme najmenší dôvod, aby mali ešte navyše ďalšie výhody,“ hlása Matovič. Podľa neho ide o snahu pretaviť podporu státisícov podpisov do konkrétnych politických krokov po voľbách.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: