28.4.2026 (SITA.sk) - Najnovší IKEA prieskum[1] odhalil, že spoločné stolovanie v slovenských domácnostiach sa čoraz viac prispôsobuje zrýchlenému tempu každodenného života.

Kým obed zostáva najčastejším jedlom za jedným stolom (65 % Slovákov obeduje s niekým), večera, ktorá často uzatvára práve deň doma, je spoločná už len pre 59 % domácností. Zároveň trvá v priemere len 23 minút, čo je menej ako globálny priemer (27 minút). Je rýchla a často prebieha popri ďalších aktivitách. Varenie pritom zostáva prirodzenou súčasťou týždňa, no čoraz viac sa prispôsobuje potrebe jednoduchosti, efektivity a prostredia, ktoré celý proces uľahčuje.

Spoločné stolovanie v slovenských domácnostiach nebrzdí nezáujem, ale skôr dynamika každodenného života. Najväčšou prekážkou (45 %) zostávajú rozdielne časové harmonogramy členov domácnosti. O to viac však vyniká túžba po spoločnom stolovaní – jedna tretina respondentov (33 %) by ho chcela zažívať v spoločnosti svojich najbližších častejšie.

"Domov dnes musí reagovať na rýchle tempo života. V IKEA sa preto zameriavame na riešenia, ktoré ľuďom pomáhajú vytvoriť priestor, kde sa môžu na chvíľu zastaviť, či už ide o dobre navrhnutý jedálenský stôl, inteligentné úložné riešenia alebo kuchyne, ktoré uľahčujú každodennú prípravu jedla. Naším cieľom je, aby aj krátky čas pri stole bol naozaj kvalitne stráveným časom," hovorí Ladislav Tomčík, líder komerčných aktivít IKEA.

Jedálny stôl sa stal najdôležitejším miestom, ktoré už neslúži iba na stolovanie

Prieskum potvrdil, že jedálenský stôl funguje ako skutočné centrum domácnosti, no jeho funkcia dnes ďaleko presahuje jeho pôvodný účel. Hoci ho až 75 % Slovákov využíva na rôzne formy stolovania, takmer rovnako silná je aj jeho multifunkčná rola (63%). Je to miesto na socializáciu (25 %), rozhovory o aktuálnych témach (17 %), hry a spoločnú zábavu (16 %), prácu (13 %), školské povinnosti (12 %) či tvorivé činnosti (10 %).

Dáta ukazujú aj zaujímavý posun v tom, ako pristupujeme k vedomejšiemu stravovaniu v závislosti od spoločnosti v domácnosti. Keď Slováci jedia v domácnosti sami, jedlo je vo veľkej miere sprevádzané ďalšími aktivitami. Až 75 % sa venuje aspoň jednej typicky individuálnej činnosti, pričom dominujú najmä návyky ako sledovanie televízie (51 %), používanie smartfónu (30 %) či sledovanie sociálnych sietí (21 %), ktoré odvádzajú pozornosť a znižujú schopnosť vnímať jedlo ako samostatný vedomý zážitok. Situácia sa však výrazne mení v momente, keď v domácnosti pri stole nie sme sami. Pri jedle s členmi domácnosti klesá podiel týchto "rušivých" individuálnych aktivít na 46 % a ešte výraznejšie je to pri stretnutiach s hosťami, kde padá až na 19 %.

"Keď popri jedle odbiehame k iným činnostiam, oslabujeme vnímanie jedla aj vlastných potrieb. Pri rodinnom stolovaní to môže znižovať najväčšie benefity, ktoré spoločné jedlo prináša. Nie je totiž dôležité len to, či rodina večeria spolu, ale aj to, či sa pri stole skutočne stretne. V spoločnosti hostí však rušivé podnety prirodzene ustupujú. Znamená to, že schopnosť byť prítomní sme nestratili – len sme si ju v každodennom zhone prestali chrániť," vysvetľuje Daniela Čemická, psychologička a nutričná špecialistka.

Plytvanie potravinami: rozhoduje skôr peňaženka než presvedčenie

Udržateľnosť v slovenských domácnostiach má čoraz praktickejší rozmer a menej ideologický náboj. Ako teda Slováci pristupujú k znižovaniu svojho dopadu na planétu? Takmer dve tretiny ľudí (62 %) sa vedome zameriavajú na znižovanie množstva potravinového odpadu a používanie opakovane použiteľných tašiek. Významnú rolu zohráva aj šetrenie vodou (55 %), využívanie energeticky úsporných spotrebičov (37 %), pestovanie vlastných potravín (36 %) či nákup lokálnych surovín (30 %). Naopak, opatrenia, ktoré si vyžadujú výraznejšiu zmenu zaužívaných návykov, zatiaľ neprenikajú do širšej praxe. Obmedzovanie konzumácie mäsa deklaruje len 16 % Slovákov a mliečne výrobky si odoprie iba 6 % z nás.

Hoci 32 % Slovákov cíti osobnú zodpovednosť za znižovanie odpadu a 15 % doslova až pociťuje vinu z vyhadzovania jedla, oveľa silnejším motivátorom je na konci dňa práve ekonomický rozmer. Pre polovicu (50 %) domácností predstavuje vyhadzovanie jedla predovšetkým plytvanie peniazmi. Prekvapivo až 28 % Slovákov je ochotných skonzumovať aj potraviny po dátume spotreby, aby sa nevyhodili, no zároveň 7 % priznáva, že zvyšky jedla jednoducho nechce konzumovať.

"Udržateľnosť dnes nie je o veľkých gestách, ale o každodenných rozhodnutiach. Už malé zmeny, ako plánovanie nákupov, správne skladovanie potravín, využívanie zvyškov, ale aj organizácia kuchyne či efektívne varenie, dokážu výrazne znížiť množstvo odpadu aj spotrebu energie. Práve tieto praktické návyky majú v konečnom dôsledku najväčší dopad. V IKEA sa preto zameriavame na riešenia, ktoré ľuďom pomáhajú tieto zmeny prirodzene zavádzať do každodenného života a šetriť tak nielen svoju peňaženku, ale aj zdroje planéty," hovorí Ivana Tilešová, koordinátorka udržateľnosti IKEA Slovensko.


Článok pokračuje na nasledujúcej strane: