Členky volebnej komisie kontrolujú obálky vo volebnej miestnosti, v ktorej sa rátajú hlasy zaslané poštou zo zahraničia v rámci predčasných volieb do Národnej rady SR 2023. Bratislava, 30. september 2023. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher
Zrušenie voľby poštou zo zahraničia nepovedie iba k technickej zmene hlasovania, ale k vytvoreniu reálnych bariér výkonu ústavného práva voliť. Upozornili na to zástupcovia slovenských krajanských organizácií spolu s organizáciou Via Iuris. Organizácie zaslali svoje stanovisko poslancom národnej rady pred druhým čítaním návrhu zákona na prebiehajúcej schôdzi.
Zdôraznili v ňom, že navrhovaná zmena je neprimeraným obmedzením volebného práva občanov SR, ktorí sa zdržiavajú alebo žijú mimo územia Slovenska. Upozornili, že nie sú splnené ústavné kritériá minimalizácie zásahov do základných práv a slobôd.
„Nejde len o technickú zmenu spôsobu hlasovania. Zrušenie korešpondenčnej voľby by pre mnohých občanov znamenalo finančné, geografické a časové bariéry, ktoré by im prakticky znemožnili zúčastniť sa na voľbách,“ uviedli organizácie v stanovisku.
Bariéry výkonu práva voliť
Ako pripomenuli, v roku 2023 požiadalo o hlasovanie zo zahraničia takmer 72 600 občanov SR. Približne 89 percent z nich má pritom stále trvalý pobyt na Slovensku, a to najmä študenti, pracujúci ľudia v zahraničí, mladé rodiny a ľudia na dočasnom pobyte.Signatári stanoviska zdôraznili, že vo veľkej miere ide o občanov, ktorí majú na Slovensku rodiny, majetok či dlhodobé väzby. Slovensko tak považujú za svoj domov. Zrušenie korešpondenčného hlasovania nebude podľa organizácií viesť len k zmene technického spôsobu hlasovania, ale vytvoria sa reálne bariéry výkonu práva voliť.
„V praxi by to znamenalo najmä stovky až tisíce eur nákladov na cestovanie za hlasovaním, potrebu čerpania dovolenky, viacdňové presuny medzi krajinami, nemožnosť hlasovať pre časť študentstva a nízkopríjmových skupín, výrazné logistické a kapacitné zaťaženie zastupiteľských úradov,“ vymenovali signatári.
Cestovanie za tisíce dolárov
Obzvlášť kritická situácia by podľa nich nastala v regiónoch, kde SR nemá zastupiteľské úrady. Veľvyslanectvá sa zatvorili napríklad v Dánsku a Nórsku. Občania napríklad zo Škandinávie by tak museli cestovať do iného štátu.Mnohí občania by dokonca museli cestovať medzikontinentálne za stovky až tisíce dolárov, napríklad v prípade Severnej Ameriky, ak by sa hlasovalo iba na veľvyslanectve vo Washingtone. Zároveň by si to žiadalo aj viacdňovú neprítomnosť v škole alebo v práci.
„Slovenské zastupiteľské úrady dnes nemajú kapacitné možnosti na zvládnutie masového osobného hlasovania,“ upozornili organizácie s tým, že len v Českej republike hlasovalo v posledných voľbách zo zahraničia približne 27-tisíc občanov SR.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
