Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Slovensko vlani poskytlo podnikateľskému sektoru a ďalším príjemcom štátnu pomoc v objeme 775,2 milióna eur. Vyplýva to zo správy o poskytnutej štátnej pomoci za rok 2025, ktorú v stredu schválila vláda na návrh Protimonopolného úradu SR.
Oproti roku 2024 ide o pokles o 83 miliónov eur, teda takmer o desať percent. Podľa úradu ide predovšetkým o dôsledok postupného utlmovania mimoriadnych podporných schém prijatých v predchádzajúcich rokoch v reakcii na energetickú krízu a hospodárske dôsledky vojny na Ukrajine.
Správa zároveň naznačuje zmenu filozofie štátnej podpory. Kým v uplynulých rokoch dominovali krízové opatrenia, vlani sa pozornosť presunula najmä na inovácie, výskum, zelenú transformáciu, zamestnanosť a dlhodobú konkurencieschopnosť ekonomiky. Podiel štátnej pomoci na hrubom domácom produkte dosiahol 0,57 percenta.
Horizontálne opatrenia
Z celkového objemu pomoci bolo viac ako 430 miliónov eur financovaných z národných zdrojov a približne 345 miliónov eur pochádzalo z európskych zdrojov, vrátane plánu obnovy. Práve európske peniaze zohrávali významnú úlohu pri podpore modernizačných a transformačných projektov.Najväčšiu časť štátnej pomoci tvorili takzvané horizontálne opatrenia, ktorých objem presiahol 603 miliónov eur. Predstavovali takmer 78 percent všetkej poskytnutej podpory. Smerovali predovšetkým do ochrany životného prostredia, zamestnanosti, výskumu, vývoja a inovácií či do kultúry. Naopak, pomoc viazaná na konkrétne odvetvia mala výrazne menší význam.
Ochrana životného prostredia a pomoc v oblasti výskumu, vývoja a inovácií
Najväčším príjemcom podpory podľa účelu sa stala ochrana životného prostredia, na ktorú štát vyčlenil takmer 192 miliónov eur. Medziročne išlo o nárast takmer o 14 percent.Financie smerovali najmä na energetickú transformáciu, dekarbonizáciu priemyslu, podporu obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovanie energetickej efektívnosti. Významnú časť tvorili projekty financované z plánu obnovy a modernizačného fondu, ktoré majú pomôcť znižovať emisie a modernizovať energetickú infraštruktúru.
Výrazný rast zaznamenala aj pomoc v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Jej objem dosiahol 85,5 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 160 percent. Podpora smerovala do vedeckých projektov, kybernetickej bezpečnosti, umelej inteligencie, robotiky, digitalizácie či obranných technológií. Financované boli projekty výskumných organizácií, univerzít aj podnikov, pričom cieľom bolo posilniť technologický rozvoj a prepojenie výskumu s praxou.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
