17.6.2026 (SITA.sk) - Táto odľahlá dedina v ruskej republike Sacha, známej aj ako Jakutsko, patrí medzi najextrémnejšie obývané miesta planéty.

Väčšina ľudí má so zimou asociáciu namrznutých okien, odpratávania snehu, škrabania auta a chladného vetra v tvári cestou do práce. V sibírskom Ojmjakone by však takéto počasie pôsobilo takmer mierne. Táto odľahlá dedina v ruskej republike Sacha, známej aj ako Jakutsko, patrí medzi najextrémnejšie obývané miesta planéty. Leží približne 5 300 kilometrov severovýchodne od Moskvy a dlhé desaťročia sa spája s titulom „pól chladu“.

V dedine žije približne 700 ľudí, ktorí sú zvyknutí na zimné teploty hlboko pod -50 °C. V miestnych legendách sa dokonca spomína historický extrém -71,2 °C. Za oficiálne potvrdený rekord sa však najčastejšie uvádza hodnota -67,7 °C z roku 1933. To je teplota, ktorú si človek zo strednej Európy dokáže len ťažko predstaviť.

Deti chodia do školy aj pri -50 °C

V Ojmjakone napriek extrémnym podmienkam funguje úplne bežný život. V dedine je základná škola, do ktorej chodí približne 130 detí. A zatiaľ u nás sa pri -20 °C mnohí sťažujú na „krutú zimu“, v Ojmjakone deti poctivo dodržiavajú povinnú školskú dochádzku aj pri teplotách okolo -50 °C. Menšie deti nemusia ísť do školy, ak teplota klesne približne pod -52 °C. Starší žiaci zostávajú doma až pri ešte nižších teplotách, približne pod -56 °C. 

Ráno sa teda nezačína len otázkou, čo si obliecť, ale či sa vôbec dá bezpečne dostať do školy, práce alebo obchodu. Chôdza vonku nie je romantická prechádzka zasneženou krajinou. Je potrebná stratégia, ako dlho môžete zostať vonku, čím si zakryť tvár a kedy sa už neoplatí riskovať.

Pri extrémnych mrazoch sa dych vo vzduchu mení na drobné ľadové kryštáliky. Mihalnice a obočie môžu po chvíli obelieť od námrazy. Na ulici sa ľudia pohybujú zababušení tak, že im z tváre často vidno iba oči. Miestni nosia hrubé kožuchy, kožušinové čiapky, zateplené nohavice, teplé ponožky a obuv zo sobej kože. Kto nechce riskovať omrzliny, zakrýva si tvár kuklou alebo šálom. 

Autá sa nevypínajú, lebo by mohli zamrznúť

Jedným z najznámejších symbolov života v Ojmjakone sú autá, ktoré v zime často zostávajú naštartované celé hodiny. Dôvod je jednoduchý: ak motor v extrémnom mraze vychladne, vodič ho už nemusí znova naštartovať. Batérie slabnú, motorové kvapaliny hustnú a technika sa správa inak než v miernom podnebí. Autá sa preto parkujú vo vyhrievaných garážach alebo sa pred jazdou dlho zahrievajú. Miestni používajú špeciálnu arktickú naftu, niekedy miešanú s petrolejom, a v kabínach bývajú dodatočné kúrenie či úpravy, ktoré majú zvýšiť šancu, že vozidlo v mraze vydrží.

Život v Ojmjakone prináša situácie, ktoré znejú takmer neuveriteľne. Miestni sa živia najmä rybolovom, poľovníctvom, chovom hovädzieho dobytka, koní a sobov. V takomto chlade však starostlivosť o zvieratá vyzerá inak než inde.

Ak treba v zime previezť kravu, musí mať chránené vemeno, aby jej nezamrzlo. Zem je tu permanentne zamrznutá. Ide o oblasť permafrostu, ktorý ovplyvňuje stavbu domov, infraštruktúru aj bežné fungovanie dediny. Pestovanie plodín je mimoriadne náročné, preto sú obyvatelia odkázaní na dovoz niektorých potravín. Mäso a ryby však môžu v zime skladovať vonku takmer ako v prírodnej mrazničke.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: