Foto: ilustračné, Getty images
Slovensko čelí bezprecedentnému demografickému problému. Počet narodených detí sa vlani prepadol na historické minimum a nové údaje naznačujú, že za poklesom pôrodnosti nestoja len ekonomické faktory, ako sa často predpokladá. Čoraz väčšiu úlohu zohráva neistota z budúcnosti, obavy o psychické zdravie a pochybnosti mladých ľudí o vlastnej pripravenosti na rodičovstvo.
Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2025 narodilo na Slovensku 42 019 detí, čo je takmer o tretinu menej než v roku 1995. Výrazne klesla aj hrubá miera pôrodnosti, ktorá dosiahla 776 narodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Ešte pred niekoľkými rokmi pritom táto hodnota bežne presahovala hranicu tisíc narodených detí na 100-tisíc obyvateľov.
Väčší tlak na dôchodkový systém
„Hrubá miera pôrodnosti sa na Slovensku dostala v roku 2025 na najnižšiu úroveň za posledných 100 rokov, teda bola nižšia aj ako napríklad počas 2. svetovej vojny,“ uviedla riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu SR Zuzana Podmanická.Klesajúca pôrodnosť predstavuje nielen spoločenský, ale aj významný ekonomický problém. Menej narodených detí dnes znamená menej pracujúcich v budúcnosti, väčší tlak na dôchodkový systém, zdravotníctvo aj verejné financie.
O to dôležitejšie je pochopiť, prečo sa mladí ľudia rozhodujú rodičovstvo odkladať alebo sa mu úplne vyhýbať. Odpoveď ponúka nový Veľký prieskum rodín 2026, ktorý realizoval finančný dom Uniqa. Výsledky naznačujú, že ekonomické dôvody nie sú hlavnou prekážkou. Až dve tretiny bezdetných párov deklarujú, že by deti chceli mať.
Obavy zo svetového konfliktu
Zároveň však 71 percent z nich uvádza obavy z toho, do akého sveta by svoje deti priviedli. Takmer osem z desiatich Slovákov sa navyše obáva možného svetového konfliktu. Podľa riaditeľa Ligy za duševné zdravie Andreja Vršanského ide o prirodzenú reakciu na rastúcu neistotu.„Je logické, že ak mladí ľudia sami nevedia, aká budúcnosť ich čaká a ako bude svet vyzerať v najbližších rokoch, obávajú sa mať deti,“ vysvetľuje. Prieskum zároveň odhalil ďalší významný faktor.
Až 44 percent mladých ľudí pochybuje, či by boli dobrými rodičmi. Za týmito obavami stojí najmä ich psychický stav, strach zo zlyhania a pocit, že nároky na rodičovstvo sú čoraz vyššie. Podľa Andreja Vršanského sa rodičovstvo v modernej spoločnosti často vníma podobne ako pracovný projekt.
„Sme orientovaní na výsledok, výkon. Aby naše deti mali záujmy, aby mali krúžky, aby sa rozvíjali. Prídeme domov a považujeme za úspech, keď máme všetko odškrtnuté. Nie to, že sme sa napríklad 20 minút kvalitne porozprávali s dieťaťom, aby sme zistili, ako sa naozaj má,“ hovorí.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
