Najdôležitejší ovplyvňujúci faktor

Dodáva, že práve tento tlak vedie mnohých ľudí k otázke, či rodičovstvo vôbec zvládnu. Generálny riaditeľ Uniqa Rastislav Havran upozorňuje, že obavy mladých ľudí netreba interpretovať ako odmietanie rodinného života.

„Je to skôr signál, že potrebujú viac istoty. Vo vzťahoch, v zdraví, v budúcnosti aj v tom, že na náročné situácie nezostanú sami,“ vysvetľuje. Významnú úlohu pritom zohrávajú aj skúsenosti z pôvodnej rodiny. Podľa psychologičky Nely Ďuríkovej z Ligy za duševné zdravie majú rodinné vzorce správania zásadný vplyv na to, ako si mladí ľudia predstavujú vlastnú budúcu rodinu.

„Rodina je najdôležitejší faktor ovplyvňujúci budúcnosť mladého človeka. Má zásadný vplyv na to, ako raz bude vyzerať jeho vlastná rodina,“ hovorí psychologička. Ak človek vyrastal v prostredí plnom konfliktov, hádok alebo násilia, môže si tieto skúsenosti niesť do dospelosti a premietať ich do vlastných obáv z rodičovstva.

Nadšenie mladých postupne slabne

Zároveň však zdôrazňuje, že negatívne vzorce nie sú neprekonateľné a mladí ľudia dnes čerpajú inšpiráciu aj z partnerských vzťahov, prostredia svojich priateľov či online sveta. Ekonomické faktory napriek tomu nemožno úplne odsunúť na vedľajšiu koľaj.

Finančné problémy podľa prieskumu narúšajú pocit bezpečia až v 56 percentách slovenských rodín. Náklady na bývanie, energie či bežný chod domácnosti zostávajú pre mnohých mladých ľudí významnou prekážkou pri plánovaní rodiny.

Analytik agentúry NMS Michal Mislovič upozorňuje na zaujímavý paradox. Mladí ľudia po skončení vysokej školy často plánujú založiť rodinu a mať deti. Ich nadšenie však postupne slabne po konfrontácii s realitou pracovného trhu a nákladmi na samostatný život.

„Akonáhle sa mladý človek obrazne povedané zrazí s realitou a musí si nájsť prácu a zabezpečiť bývanie, záujem o rodičovstvo klesá,“ konštatuje Mislovič. Podľa neho tak vzniká otázka, kto a akým spôsobom dokáže podporiť mladých ľudí, aby si svoje pôvodné rodinné plány dokázali zachovať aj v náročnejších životných podmienkach.

Postoj k rodičovstvu sa zmenil

Prieskum zároveň ukazuje aj ďalší trend, ktorý nie je typický len pre Slovensko. Približne 13 percent bezdetných párov uvádza, že deti nechce preto, lebo uprednostňuje vlastný životný štýl. Ide o fenomén pozorovateľný vo väčšine západných krajín.

„Je to určitá skupina ľudí, ktorá síce nie je veľká, ale keď dosiahne finančné zabezpečenie, rozhodne sa investovať svoj čas a zdroje do seba, nie do výchovy detí,“ vysvetľuje Mislovič.

Podľa analytika sa však postoj k rodičovstvu počas života mení. Zatiaľ čo v mladšom veku môže prevládať odkladanie rodičovstva alebo orientácia na vlastné potreby, približne po štyridsiatke sa situácia často obracia.

„Vtedy si bezdetní ľudia začínajú uvedomovať, že čas na rodičovstvo sa skracuje a túžba po dieťati môže opäť zosilnieť. Vo veku 45 rokov často prichádza isté zmierenie s tým, že rodičovstvo sa nemusí naplniť,“ dodáva Mislovič.



Viac k témam: Deti, Pôrodnosť, Prieskum, Rodičia, Rodičovstvo
Zdroj: SITA.sk - Slovensko starne rýchlejšie, než sa čakalo. Mladí váhajú, či vôbec priviesť deti do dnešného sveta © SITA Všetky práva vyhradené.