Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik. Foto: archívne, SITA/Bokor Tomáš
Mestá a obce vidia dôsledky násilia veľmi zblízka, nemajú však v rukách celý systém ochrany a pomoci. Samospráva vie problém zachytiť, upozorniť naň a spolupracovať, ale nedokáže nahradiť štát, políciu, súdy, zdravotníctvo ani špecializovanú odbornú pomoc.
Uviedol to predseda Združenia miest a obcí Slovenka Jozef Božik na pracovnom stretnutí s verejným ochrancom práv Róbertom Dobrovodským, komisárom pre deti Jozefom Mikloškom, riaditeľkou občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia Ivetou Schusterovou a odborníkom v oblasti prevencie kriminality na Slovensku Miroslavom Schlesingerom.
Cieľom stretnutia bolo pomenovať možnosti spolupráce samospráv, verejných inštitúcií, odborných organizácií a odborníkov pri ochrane a podpore obetí násilia. Mestá a obce sú podľa Božika prostredím, kde sa dôsledky násilia často prejavia ako prvé.
Tri kľúčové oblasti ochrany detí
„Samosprávy prichádzajú do kontaktu s rodinami, deťmi, seniormi, školami, komunitami aj ľuďmi v sociálnej núdzi. Ich kompetencie a nástroje sú však v tejto oblasti limitované," zdôraznil šéf ZMOSu.Komisár pre deti Jozef Mikloško na stretnutí zdôraznil tri kľúčové oblasti, bez ktorých nemožno hovoriť o účinnej ochrane detí a mládeže pred násilím. Prvou je prevencia detí a mládeže prostredníctvom vzdelávania vo vzťahovej výchove.
Druhou je participácia, teda skutočné počúvanie mladých ľudí, ich skúseností, potrieb a obáv. Treťou je zvyšovanie odbornej kvality práce odborníkov, ktorí s deťmi, mládežou a obeťami násilia prichádzajú do kontaktu.
Dohovor o ochrane ľudských práv
„Ak chceme deti chrániť, musíme pracovať nielen s následkami, ale najmä s prevenciou. Potrebujeme vzťahovú výchovu, ktorá mladých ľudí učí rozumieť hraniciam, rešpektu a zdravým vzťahom. Rovnako dôležité je mladých ľudí počúvať a vytvárať priestor na ich participáciu. A po tretie, musíme zvyšovať odbornosť tých, ktorí s deťmi a obeťami násilia pracujú, aby vedeli situácie správne rozpoznať, vyhodnotiť a riešiť,“ zdôraznil Mikloško.Verejný ochranca práv Dobrovodský v tejto súvislosti zdôraznil, že ochrana obetí násilia je aj otázkou základných práv, dôstojnosti a povinnosti štátu vytvárať funkčné mechanizmy ochrany.
„V tejto súvislosti pripomínam, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k článku 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na život) vyplýva štátom povinnosť zabezpečiť primerané preventívne opatrenia na ochranu života obyvateľov pred kriminálnymi činmi. Povinnosť konať má štát najmä v prípadoch, keď štátny orgán vedel alebo mohol vedieť, že je obyvateľ ohrozený na živote. Zákony sú relatívne dobré. Priestor na zlepšenie ale vidím v oblasti vzdelávania profesií, ktoré s obeťami domáceho násilia dochádzajú do kontaktu,“ uviedol ombudsman. Sudcovia, vyšetrovatelia, polícia či kolízni opatrovníci na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny by podľa Dobrovodského mohli získať nadstavbové zručnosti.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
